Aké boli vaše začiatky s futbalom?
- Ako všetky deti, aj ja som prvýkrát naháňal loptu na sídlisku, tiež na večianskom štadióne a aj na Základnej škole Bernolákova. Tu som začínal a futbalovo vyrastal, až som prešiel do mládežníckych mužstiev Dusla Šaľa.
V štrnástich rokoch ste prestúpili do Nitry. Čo všetko tomu predchádzalo?
- Prestupu do Nitry predchádzalo moje pôsobenie vo výberoch ZsFZ a následne pozvánka do mládežníckej reprezentácie. Bol to posun ďalej a Nitra bola v tom čase vychýrená v práci s mládežou. Dovolím si povedať, že aj najlepšia na Slovensku.
V mládežníckych kategóriách po vás prišla možnosť reprezentovať. Ako ste vnímali túto možnosť?
- Túto príležitosť mi dal tréner Anton Valovič a som mu za to nesmierne vďačný. S reprezentáciou sme toho veľa pochodili, odohrali zápasy proti veľkým súperom ako Taliansko, Chorvátsko či Anglicko. Bola to veľmi pekná etapa mojej futbalovej kariéry.
V ktorých mládežníckych kategóriách ste reprezentovali, koľko zápasov ste odohrali a aké úspechy sa vám podarilo v nich dosiahnuť?
- Reprezentoval som Slovensko od kategórie U14 až po U19 a môj najväčší úspech bola účasť na majstrovstvách Európy do 16 rokov v Českej republike, kde sme postúpili zo skupiny, ale následne sme nestačili na Nemecko a vypadli sme. Presné počty zápasov však nemám zrátané.
Aké známe mená boli vtedy vaši reprezentační spoluhráči?
- V tom čase to boli Robo Vittek, Janko Mucha, Robo Šesták, Stanislav Angelovič či Laci Gasparovics.
Podarilo sa vám odohrať zápas aj proti nejakým známym zahraničným hráčom?
- Čo si pamätám, tak v priateľskom zápase s Českom proti nám chytal Petr Čech.
Z Nitry ste ako 17-ročný odišli do Interu Bratislava. Prečo ste sa rozhodli pre tento klub?
- Inter bol vtedy na vrchole mužského futbalu na Slovensku. Rovnako chceli vyhrať aj dorasteneckú ligu, a tak som sa rozhodol prijať ponuku, ktorá z Pasienkov prišla. Výhodou bolo, že tam prestúpili aj kamaráti z reprezentácie Angelovič, Pončák a Mucha.
