SEREĎ. Mesto Sereď uzavrelo koncom júna osem mesiacov trvajúcu verejnú súťaž na prenájom miestneho kaštieľa. Od nového nájomcu očakáva adekvátnu investíciu a zmysluplnú náplň v prospech obyvateľov mesta.
Samospráva, ako pre TASR povedal primátor Martin Tomčányi, sa opakovane na tento účel snažila získať zodpovedajúcu výšku prostriedkov z grantov. Z rozpočtu sama prostriedky na opravu národnej kultúrnej pamiatky nedokáže v potrebnom objeme vyčleniť.
Aktuálna verejná súťaž bola ďalším pokusom zachrániť bývalý šintavský vodný hrad, o ktorom je písomná zmienka už z roku 1177. V priebehu rokov mali snahy nájsť riešenie rôzne podoby, od ponuky na prenájom až po predaj. Podľa primátora by náklady na opravu vyšli najmenej na 40 miliónov eur, preto sa rozhodli projekt rozdeliť do troch častí, pričom bastión, ktorý sa podarilo mestu čiastočne opraviť, je vyňatý. V ňom sa sporadicky konajú kultúrne akcie mesta.
Do súťaže sa podľa Tomčányiho prihlásili viacerí záujemcovia. "V jednotlivých krídlach možno zriadiť reštauráciu, hotelové ubytovanie, wellness či stacionár pre seniorov," povedal Tomčányi.
Zmluvu je radnica podľa jeho slov pripravená uzatvoriť za symbolickú sumu. Mesto počíta s tým, že v nájme zohľadní investície, ktoré nájomcovia budú musieť do objektu vložiť, keďže je v dezolátnom stave.
Občianske združenie (OZ) Vodný hrad, pomenované po najvýznamnejšej pamiatke Serede, pred časom TASR upozornilo na to, že mesto opakovane získalo dotáciu na obnovu kaštieľa, ale k realizácii nedošlo. Tomčányi uviedol, že zo súm, ktoré "sa pohybujú na dotácie", je to vec neriešiteľná. Problém zo strany mesta bol podľa OZ v spolufinancovaní grantov a termínoch verejného obstarávania.
Klasicistický kaštieľ v Seredi vznikol ako hrad na križovatke ciest pri dôležitom prechode cez rieku Váh. Bol kráľovským majetkom a sídlom hradného panstva. V prvej polovici 15. storočia sa v ňom často zdržiaval uhorský a český kráľ Žigmund Luxemburský. Od roku 1523 bol majiteľom Alexej Thurzo, v roku 1642 sa stali majiteľmi Esterházyovci a začali s postupnou prestavbou, dokončil ju v roku 1841 Karol Esterházy. V roku 1945 ho získal Československý štát.
