Jedna z veľkých postáv šalianskeho futbalu, športový pedagóg Jozef Szalay, bude o necelý rok sláviť krásne životné jubileum 70 rokov. Veľmi rád si v mysli premieta film života, ktorý má už z väčšej miery už za sebou.
Už v mladosti mu podobne ako väčšine chlapcov na vidieku učarovala kožená lopta a aj vďaka svojmu talentu a hlavne, že nezvykol pri zápasoch šetriť krokmi, patril do lepšej spoločnosti. V Horných Salibách sa futbalu darilo a medzi sebou súperili aj pouličné mužstvá. „V žiackom veku to bolo výborné,“ načrel do svojich bohatých spomienok Jozef Szalay, „pretože pred každým domácim majstrákom dospelých a dorastencov bol tu ešte ďalší predzápas, v ktorom hrali červení proti zeleným, a to už s početnou diváckou kulisou.“
Futbalistov ako Jozef Szalay, Alexander Lovas, Gabriel Renczés, Pavol Krnáč, Štefan Valier, Gabriel Szombat, ktorí neskôr šírili kvalitu hornosalibskej futbalovej školy, to potešilo. Prispel k nej aj dlhoročný tréner Štefan Karkuš, ktorý ich viedol.
Spokojní a usmiati futbalisti šalianskeho Dusla po víťaznom dueli s Kyjevom. Zľava v hornom rade: Ján Hlavatý, Henrich Kompas, Ladislav Boroš, Ladislav Švikruha, Jozef Szalay, Karol Gergely a Viliam Krištof. V dolnom rade zľava: František Babčan, Ladislav Szkladányi, Zoltán Molnár, Peter Rojíček, Arpád Bízik: Na snímke chýba brankár Gustáv Ivančík a tréner František Skyva. (zdroj: archív FK)Po ukončení ZŠ v Horných Salibách odišiel študovať na Vojenské gymnázium do hlavného mesta, kde sa však šikovný futbalista zároveň venoval aj atletike. Po viacerých úspechoch v rámci atletických súťaží bratislavských stredných škôl a po prijatí na štúdium na FTVŠ v roku 1969 sa stal členom známeho atletického oddielu UK Bratislava. Aj vďaka jeho výsledkom (v skoku do výšky a beh cez prekážky) pribúdali pre materský klub UK v súťaži body a pre všestranného športovca dokonca aj bronzová medaila z juniorských majstrovstiev ČSSR v roku 1972 za 3. miesto v behu na 110 m prekážok. V tomto období ešte delil voľný čas medzi atletiku a futbal, nakoniec sa rozhodol pre najpopulárnejšiu loptovú hru, a nebanuje. Z bohatých zbierok spomienok Jozefa Szalaya vám prinášame zostrih.
Už počas štúdia na FTVŠ ste neodolali ponuke FK Dusla Šaľa a v ročníku 1973/74 ste zakotvili v tomto klube. Čo vás k tomu viedlo?
Samozrejme, že snom každého mladého futbalistu je otestovať svoje schopnosti v kolektíve, ktorý hrá pravidelne vo vyšších republikových súťažiach. V drese Dusla som hneď pri mojom debute v divíznej súťaži stretol známych a skúsených futbalistov - Krištof, Hlavatý, Z. Molnár, Švikruha, Legner, Petráš, Titka , Mrva, Klajman, Pinka, navyše, hral tu už môj bývalý spoluhráč z Horných Salíb Gabriel Renczés, a tak sa mi ľahšie dýchalo.
Úvodné mesiace to nebolo so šalianskym futbalom veľmi ružové, ale v treťom roku pôsobenia prišlo k obratu. Čo bolo príčinou?
V čase môjho príchodu sme skončili na 11. mieste divíznej tabuľky. O rok neskôr to už bolo lepšie, celkové siedme miesto sa hodnotilo v klube ako úspešné. Hráčsky káder sa konsolidoval a napriek tomu, že z neho postupne odišli viacročné opory: Vyskoč, „Cini“ Baláž, Petráš, Mrva, a noví hráči Kompas, Gergely, Rojíček zapadli do kolektívu, nádej na úspech žila. Tesne pred štartom ročníka 1975/76 sme v príprave porazili ligovú Nitru 1:0 a bolo jasné, že Duslo na lavičke so skúseným trénerom profesorom Skyvom je kvalitne pripravené.
Pevná defenzíva Dusla: zľava v bielych trenírkach Kompas, Boroš, v zákroku brankár Krištof a stredný obranca Švikruha odvrátili jeden z mnohých útokov kyjevského Dynama v tomto dueli. (zdroj: archív FK)Ročník 1975/76 divíznej súťaže bol pre Šaľu historicky najúspešnejším, pretože sa podarilo vybojovať postup do SNL. Čo sa pod to podpísalo?
V prvom rade to bolo rozhodnutie SFZ, že v tomto ročníku postúpia dve najlepšie mužstvá, v druhom to bolo už konsolidované kvalitné mužstvo, ktoré malo obrovskú chuť splniť svoj cieľ. Duslo sa v jesennej časti súťaže dostalo do okruhu kandidátov, v čele bola rezerva bratislavského Slovana. Na jarnú odvetu sme nastúpili posilnení o ligistov L. Borosa, J. Lépesa a do kádra pribudli aj dorasteneckí reprezentanti Rapand s Mihálikom. Začalo sa úspešné ťaženie za postupom do SNL. Po víťazstve s rezervou Nitry 3:0 sme sa nakoniec tešili spoločne so Senicou z postupu. Podpísali sa pod to druhá najlepšia defenzíva a najlepší útok v súťaži, keď sa o 45 gólov podelilo 11 hráčov. Najlepší strelci Hlavatý s Molnárom zaznamenali po 7 gólov a ja som strelil o jeden menej.
