Šalianska ženská hádzaná mala nedávno zastúpenie vo výročnej ankete Slovenského zväzu hádzanej. Tri hráčky klubu - Soňa Furgaláková, Katarína Pócsiková a Zuzana Trepáčová - boli nominované, ale nedosiahli na najvyšší piedestál. Podarilo sa to však 17-ročnej šalianskej rodáčke Barbore Lancz. Pravá spojka maďarského prvoligistu Mosonmagyaróváru sa stala víťazkou ankety v kategórii talent do 20 rokov.
Barbora pochádza zo športovo založenej rodiny. Otec Oskar bol dlhoročným futbalistom a neskôr trénerom FK Slovan Duslo Šaľa a okúsil aj prvoligový chlebíček v Senci. Mama Erika hrala a neskôr vykonávala úlohu vedúcej mládežníckych družstiev v šalianskej hádzanej a ten istý šport si aktívne obľúbila aj staršia sestra Bibiana. Prirodzene tak bokom od športového diania nezostala ani všestranná športovkyňa Barbora. Medzi hádzanárskymi sedmičkami už dala o sebe dosť vedieť, hoci o pár dní dovŕši len 18 rokov. V rozhovore sa o jednom z najväčších slovenských hádzanárskych talentov dozviete viac.
Kedy si zistila, že šport a konkrétne hádzaná bude tvojou životnou doménou?
- S prvými hádzanárskymi krokmi som začala v rodnej Šali už ako sedemročná, v telocvični Základnej školy Jána Hollého a neskôr v šalianskej športovej hale, kde som viac rokov trénovala pod vedením skúsenej trénerky a bývalej výbornej hráčky Žofie Čemanovej (pozn.: v drese Hlohovca a Šale sa preslávila aj streľbou z otočky, ktorú úspešne praktizovala ako jediná zo žien). Istý čas ma viedla aj trénerka a bývalá opora Dusla Šaľa Marcela Čamajová (rod. Vlčková) a po prechode do dorasteneckej kategórie ďalšia výborná hádzanárka a trénerka Ivana Bahýlová. Každá z nich sa istou mierou podieľala na mojom hádzanárskom raste a napredovaní, za čo som im vďačná.
Už v žiackej kategórii prichádzali prvé úspechy kolektívne, ale aj individuálne. Čomu ich pripisuješ?
- Od raného veku som mala šťastie na super kolektívy, čo sa odzrkadlilo aj na našich úspechoch. Prvým bolo tretie miesto na slovenskom šampionáte v Prešove a pokračovalo to v ďalších rokoch ziskom troch titulov majstra Slovenska. Dokázali sme sa presadiť aj v zahraničí, keď sme skončili na neoficiálnych ME vo Švédsku na druhom mieste. Čo sa týka individuálnych ocenení, vždy ma viac tešili kolektívne úspechy, ocenenie pre najlepšiu strelkyňu či hráčku však boli pre mňa inšpiráciou pre ešte tvrdšiu prácu v tréningu a zdokonaľovaní sa.
Prvenstvo na najväčšom hádzanárskom podujatí v strednej Európe Prague Handball Cup v roku 2014 asi zostane nadlho v spomienkach, že?
- Na medzinárodný turnaj v Prahe, kde sme viackrát cez Veľkú noc štartovali, sa nedá zabudnúť, najmä na rok 2014. V kategórii mladších žiačok sa zúčastnilo 48 družstiev, zastúpené boli hádzanárske krajiny ako Dánsko, Švédsko či Nemecko. Najskôr sme bez straty bodu vyhrali skupinu. Postupne sme prešli výhrami až do semifinále, kde nás čakala Slavia Praha. Trénerka Čemanová určila na nášho favorizovaného súpera výbornú taktiku a po víťazstve 11:9 sme sa tešili z postupu do finále. Tam sme sa nezľakli sebavedomého zástupcu nemeckej hádzanárskej školy, družstva PSG Esslingen, ktoré dovtedy všetky zápasy vyhralo. V našom kolektíve bolo viac kvalitných hráčok (pozn.: brankárka Kusyová je v súčasnosti v kádri pre MOL ligu, Pálová, Ševčíková, Letková, Kollerová úspešne reprezentovali v družstve staršieho dorastu, ktorý bol v minulom ročníku na čele prvej ligy) a po víťazstve 14:12 sme sa tešili z celkového prvenstva my. (Pozn.: Barbora Lancz bola vyhlásená za najlepšiu hráčku finále a navyše sa stala so 63 gólmi aj najlepšou strelkyňou v kategórii mladších žiačok na turnaji.)
