Rodák zo Svitu bude mať v decembri 50 rokov. S basketbalom spojil celý svoj život. JOZEF IŠTOK hrával extraligu v bratislavskom Interi napríklad s Petruškom a Matickým, potom pôsobil vo Svite, Pezinku, Matadore a Leviciach.
Bol členom tímu Pezinka, ktorý získal titul majstrov Slovenska. Reprezentoval Československo na ME do 22 rokov v Grécku.
Ako tréner si urobil meno najmä v Leviciach, ale aj v iných kluboch. Pred pár rokmi sa presunul do Serede, kde jeho trénerská práca priniesla už niekoľko republikových medailí.
Naposledy sa tešil z titulu majstrov SR s mladšími žiakmi BK Lokomotíva.
Pri koučingu počas zápasov patrí medzi trénerov, ktorí neskrývajú svoje emócie. V rozhovore pre MY noviny odkryl svoje zaujímavé názory a postoje.
Koľko majstrovských mládežníckych titulov ste získali ako tréner?
Osobne si myslím, že pri mládeži je oveľa dôležitejšie ako zisk majstrovského titulu výchova a edukácia mladých talentov, čo je na Slovensku veľmi podceňované, respektíve, na druhej strane, výsledky sú preceňované. Takže mladým mládežníckym trénerom by som viac odporučil zamerať sa na dlhodobejšiu koncepčnú prácu s družstvom ako naháňanie sa za výsledkami.
Čo pre vás znamená, keď ste s družstvom prvý na Slovensku?
Samozrejme, byť v niečom prvý je pre každého človeka dobrý pocit. Byť v niečom najlepší je tá najlepšia motivácia nielen v športe. Pri výchove mladých talentov však treba byť obozretný a treba dodržať určitú postupnosť. Najprv treba deti zaujať, potom sa s nimi hrať, naučiť ich súťažiť (aj prehrávať) a až v postpubertálnom veku by sme ich mali začať učiť, ako víťaziť. Ale to je len môj názor.
Prečo netrénujete dospelých v extralige?
Mal som tú možnosť trénovať extraligové Levice, Svit či Poprad a dva roky v ženskej extralige Rožňavu, ale myslím si, že to nie je moja parketa. Medzi seniormi je totiž v slovenskom prostredí je málo úprimnosti a veľa neodbornosti. Chýba mi dlhodobejšia koncepcia v jednotlivých kluboch. Keď to mám porovnať s mládežníckym športom, tak výsledkom práce pri mládeži nie je vyhratý zápas alebo získaná lopta, ale feedback od detí a ich rodičov a verte mi, nič krajšie ako úprimnosť, snaha a čistota myšlienok týchto detí či mladých športovcov, a to nielen v športe, podľa mňa neexistuje. Takže rozhodnutie bolo prakticky ľahké.
Ďalej v článku Jozef Ištok odpovedá napríklad aj na tieto otázky:
* Vy ste človek, ktorého druhí buď „žerú“, alebo ho majú „v zuboch“. Prečo je to tak?
* V čom ste náročný na svojich zverencov?
* Ako podstatné je pre 12-13-ročného chlapca, že sa stal majstrom Slovenska, pre jeho ďalší vývin?
* Je vhodné hrať s 13-ročnými deťmi na výsledky a vystavovať ich zápasovým stresom? Hrajú sa takého šampionáty aj na západe?
* Riešite aj stravovacie návyky u svojich zverencov?
* Čo je pre vás väčší úspech, titul majstra v mládeži, alebo keď sa „váš chlapec“ presadí v mužoch?
* Prečo ste v Seredi taký úspešný? Čo ste tam našli?
* Aký máte vzťah s rozhodcami?
* Ako sa vyvíjal slovenský mládežnícky basketbal za posledných 20 rokov?
* Prečo sa slovenský mužský basketbal nedokáže tak presadiť ako v ére Kropiláka?
