Kto by nepoznal v Dolných Krškanoch Bečicovcov? Zo šiestich detí boli štyria chlapci a všetci kopali do koženej lopty za rodnú dedinu. Najstarší Ján, František, Viliam a najmladší Dušan. Žiaľ, medzi nami sú už len Fero a Vilo.
„Na Biovetskej ulici je to už tretie ihrisko, čo sme my zažili. Najskôr sme hrávali pri nádraží, potom bolo ihrisko pri Tarajových. Chodili sem súperi ako Myjava, Stará Turá, Vráble, Palárikovo – takú krajskú súťaž sme hrali. Na domácich zápasoch nám drukovalo okolo dvesto ľudí,“ rozhovoril sa František Bečica a začal spomínať na mladšieho brata.
„Dušan chodil na priemyslovku do Bánoviec, tam si zahral aj prvú dorasteneckú ligu. Potom v Nitre študoval na VŠP a vtedy začal nastupovať za D. Krškany. Za „ariánov“ sme hrávali všetci štyria bratia a otec bol na to aj patrične hrdý,“ vraví.
František Bečica bol neskôr šéfom klubu, ale bokom nezostal ani Dušan. „Keď sa mu podarilo naštartovať firmu, držal krškanský futbal nad vodou. Dlhé roky. Takisto však sponzoroval aj FC Nitra a hokejistov. Vážili si ho tam.“
V 70-rokoch tvorili káder Krškán z veľkej väčšiny domáci dedinčania, v klube mali aj dorastencov a žiakov. Dnes je to už inak. „Boli to krásne časy, keď sme my hrávali. Odmenou pre nás bolo pivo po zápase. Chodili sme aj na zimné sústredenie do Bojníc. Peniaze sa zarábali napríklad z hodovej zábavy, silvestrovskej zábavy, alebo od sponzorov,“ loví v pamäti starší súrodenec.
Dušan bol preňho nielen bratom, ale aj kamarátom. „Chodili sme spolu na rodinné dovolenky a pochodili sme exotické miesta. Vďaka nemu som sa dostal aj na futbal na veľkých štadiónoch v Londýne, Mníchove či Lyone. Mám na čo spomínať...“ dodal František Bečica.
Kamarát doktor
S Dušanom Bečicom strávil more času v mladosti známy krškanský rodák Dalimír Jančovič, dlhoročný lekár slovenskej hokejovej reprezentácie. Bol pri všetkých medailových úspechoch úspešnej generácie, zažil tri olympijské hry. Po štúdiu na gymnáziu v Nitre odišiel študovať medicínu do Martina, kde pracuje dodnes ako ortopéd.
„Dušan bol o rok starší, bývali sme kúsok od seba. Spájala nás hlavne láska k športu. Spolu sme hrávali futbal, v hokeji vtedy napríklad existovala aj školská liga. Za Nitru som hral hokej už ako 18-ročný, v mužstve napríklad s Milanom Bartom či Mirom Ocelkom. Naše cesty s Dušanom sa štúdiami rozišli, ale zostali mi naňho krásne spomienky.
Ako to na dedine bývalo, čas sme trávili aj pri práci na poliach či vinohradoch. S Bečicovcami celkovo bola vždy zábava, zažili sme toho spolu veľa, pri športe aj mimo neho, spomeniem opekačky či stanovačky na Bite.
Dušan bol pre mňa ako brat. Škoda, že sa už nemôžeme stretnúť a pospomínať.“
Nikomu nepovedal „nie“
Ladislav Peniaško, dnes riaditeľ Nitrianskych komunálnych služieb, je o 7 rokov mladší, ale s Dušanom Bečicom potil dresy v mužstve „ariánov“.
„Dušan bol srdcom športovec a na Krškany nedal dopustiť. Po hráčskej kariére klubu pomáhal. Keď chýbali peniaze, tak dal zo svojho. Mnohých futbalistov zamestnal vo firme. Nepovedal nikomu „nie“. Pomáhal, ako sa dalo. Bol dobrák od kosti,“ spomína na svojho parťáka L. Peniaško.
„Nepokazil žiadnu zábavu. Napríklad s úsmevom prezradím, že ma naučil piť malé pivo. Hovoril: Nepi veľké pivo, radšej si daj dve malé, máš ho čerstvé a pôsobíš dojmom, že piješ málo, ha-ha,“ pokračuje s úsmevom.
„Dušan spolu s bratom Ferom napríklad roky šéfoval peknej tradícii, že futbalisti aj s manželkami chodili v lete do Patiniec či na podobné miesta. Takisto bol pilierom partie starých pánov, ktorá sa pravidelne dodnes stretáva na krškanskom ihrisku. O Dušanovi by sa však dalo rozprávať dlho-predlho,“ dodal Ladislav Peniaško.
Prišli aj Moravčík, Demo či Stümpel
Stovky fanúšikov športu z Nitry merali v sobotu cestu na ihrisko do Dolných Krškán, najväčším lákadlom boli pochopiteľne hokejisti. Tým v zostave chýbal Marek Slovák (bol na svadbe, ale nie na svojej) a na trávniku zasa futbalové majstrovstvo v porovnaní s bývalými šampiónmi Československa. Nie však dobrá nálada, tej mali všetci prítomní na rozdávanie.
Na štadiónik „ariánov“ prišli aj ďalšie nitrianske športové osobnosti ako Ľubomír Moravčík, Igor Demo, Jozef Stümpel, Marián Drinka a ďalší. K atmosfére prispeli aj tóny Ľudovej hudby spod Zobora i chutné špeciality na zahryznutie.
„Priznám sa, radšej si zahrám malý futbal na menšom ihrisku. Tu sa človek stretne s loptou raz za 5 minút a nie sme tak technicky vyspelí,“ vravel odľahčene Braňo Mezei napriek prehre 3:6. Práve kapitán strelil prvý gól corgoňov. „Dal som ho do prázdnej brány, ale musel som najskôr zakričať Keksovi (pozn. E. Čaládimu), inak by mi to neprihral, ha-ha,“ dodal s úsmevom.
V predzápase to vyzeralo na víťazstvo mladšieho tímu Veľkoobchodu Bečica, ale rozhodca Robo Šimák natiahol nastavený čas dovtedy, kým František Bečica (na
druhý deň sa dožil 73 rokov) neprihral Jurajovi Paškovi a ten vyrovnal.
Nech vznikne tradícia
Po Dušanovi Bečicovi zostala manželka Majka, spolu vychovali synov Stanislava a Šimona. Práve Stano Bečica bol hlavným organizátorom vydarenej akcie.
„Tento memoriál bol spomienkou na môjho otca, veľkého fanúšika a podporovateľa športu v Nitre. Vždy sme mali veľmi blízko k futbalu aj hokeju. Nevynechali sme prakticky žiadny domáci zápas a veľakrát sme chodili aj na vonkajšie zápasy. Otec šport miloval a bol to preňho najväčší relax,“ spomínal na tatka Stano.
„Pamätám si, ako by to bolo včera, boli sme na dovolenke v Juhoslávii a ráno sme hneď išli do stánku kúpiť noviny, lebo žrebovali Pohár UEFA. Dostali sme
vtedy 1. FC Kolín. Otec spolu s bratom Vilom vtedy leteli spolu s mužstvom vtedajšej Plastiky na zápas do Nemecka. Chcel by som, aby sa z tejto akcie stala každoročná tradícia, aby sme si tak pripomínali odkaz môjho otca. A ďakujem všetkým, ktorí pomáhali s organizáciou,“ dodal Stanislav Bečica, ktorý prevzal po otcovi štafetu náklonnosti k nitrianskemu športu. Bodaj by bolo takých srdciarov čo najviac!
Fakty zo soboty
Veľkoobchod Bečica – Starí páni Dolných Krškán 1:1 (1:0), Vlha – Paška.
VEĽKOOBCHOD BEČICA: Šíma, Čapkovič, S. Bečica, A. Bečica, Vlha, Nemec, Kondela, Levčík, M. Račko, Stümpel, P. Zábojník, Kováč, Boszorád, Kušnír.
STARÍ PÁNI: Pavelka, Benda, Hrnčiar, Deglovič, Galo, Peniaško, Mako, Duchoň, F. Bečica, Š. Jánošík, Paška, Krajčo, Brath, Hudec.
Hokejisti HK Nitra – FC Nitra dorast 1993 3:6 (1:2), Mezei, Čaládi, Šiška – Benčík 2, Pavlovič 2, vlastný, Kotula.
HOKEJISTI: Šíma, Nagy, Štefanka, Hrnka, Tvrdoň, Múčka, Fominych, Šiška, Pupák, Piačka, Čaládi, Gubo, Račko, Mrázik, Mezei, Kollár, Marinov, Beržinec.
FC NITRA DORAST 1993: Brezina, Čurgali, Prepelica, Kotula, Šrámek, Pavlovič, Andrášik, Galo, Lörinc, Slovák, Benčík, Domasta, Kováč, Baráth, Vnuk, Kantor.
