NITRA. Históriu národa nenájdeme iba v knihách. Kus dejín sa ukrýva aj na mieste posledného odpočinku našich predkov, na cintorínoch. Každé náboženstvo má však iné zvyky, ktoré sa premietajú aj do podoby cintorínov a pohrebných tradícií.
V našej krajine je viac ako 700 židovských cintorínov. Títo kamenní svedkovia niekdajšieho židovského osídlenia sa nachádzajú vo všetkých regiónoch Slovenska, pričom každý z nich je niečím iný.
Vo Vrábľoch vznikne unikátna atrakcia, miesto prirovnávajú k Mykénam Čítajte Jeden z nich leží aj na začiatku nitrianskeho sídliska Klokočina. Svojou rozlohou približne päť hektárov sa radí k najrozsiahlejším na Slovensku. Na jeho pôde je zhruba päťtisíc hrobov. Vysoké, naklonené i vandalmi zničené kamenné dosky v sebe nesú 250-ročnú históriu komunity, ktorá v Nitre oddávna žila a podieľala sa na spoločenskom i hospodárskom živote v meste.
Rozdelený cintorín
Kedysi židia žili v dedinách, nemohli sa sťahovať do miest či vykonávať svoje povolania. „Ale v polovici 19. storočia prišla nová legislatíva a po uhorskom sneme sa židovstvo rozdelilo na tri prúdy – na ortodoxných, teda najviac pobožných, na neológov, osvietenejších židov, ktorí chceli podnikať či venovať sa kultúre a vzdelávaniu, a tretia skupina bola status quo,“ povedala členka miestnej židovskej obce Katarína Potoková.
Toto delenie prijali aj nitrianski židia a podľa neho si rozdelili cintorín. Znázorňuje to aj zvyšok múru, ktorý oddeľoval najväčšiu, teda ortodoxnú časť cintorína od neologickej. „Počas druhej svetovej vojny sa múr zbúral a dnes už nemá opodstatnenie. Ale je to taká pamiatka na to, že aj v tejto sfére boli nejaké rozdiely.“
