Matka troch detí športuje aj 12 hodín v kuse. Prepadla triatlonu

Sympatické, drobné žieňa má dlhé vlasy zapletené do dvoch vrkočov. Pôsobí veľmi mladým dojmom. V skutočnosti má 32 rokov a už tri deti - vo veku 13, 10 a 6 rokov.

Pochádza z Prešova, ale „privydala“ sa do Nitry, presnejšie povedané do Lužianok. S manželom Ľubomírom vedú účtovnícku kanceláriu, obaja vyštudovali ekonómiu, manžel stihol aj druhú vysokú školu (právnickú).

V prvú augustovú sobotu zvládla svoj premiérový dlhý triatlon. O jeho náročnosti hovoria jasne čísla: 3,8 km plávania, 180 km na bicykli a 42,2 km behu (čiže maratón). Väčšina z nás, smrteľníkov, by nezvládla ani jednu z týchto troch disciplín. Nieto ešte tri po sebe.

Andrea Kiesel bola na Slovakmane v Piešťanoch na trati od 7.00 h do 19:18 h, čiže viac ako 12 hodín. Plaveckú časť zvládla za cca 1:12 h, cyklistiku za 6:29 h a beh za 4:32 h.

Zo 17 žien (12 z ČR, 4 z SR, 1 z Poľska) skončila v strede poľa – deviata. V rámci slovenského šampionátu získala bronz. Vo vekovej kategórii 30-34 rokov bola najrýchlejšia zo všetkých účastníčok.

Triatlonu sa venuje len tretiu sezónu. Po absolvovaní ironmanu ju môžete volať aj „železná žena“.

Andrea Kiesel na Slovakmane (5 fotografií)

Ako ste sa dostali k triatlonu?

Kedysi som plávala v Prešove - ako žiačka. Po pár rokoch som s plávaním skončila a so športom som opäť začala až po treťom pôrode. Pôvodne som robila silové cvičenia ako crossfit a pridala som beh. Zúčastnila som sa niekoľkých pretekov Spartan race na všetkých vzdialenostiach a cross behov. Minulý rok som v Pezinku na Spartan race Super na 13 km trati získala prvé miesto. Vtedy boli veľmi zlé podmienky a preteky boli asi jedny z najnáročnejších. Vnímam to ako moje najvýznamnejšie víťazstvo vo svojej vekovej kategórii. Pršalo, fúkalo, bolo asi 4 °C, a pritom bol máj.

Kedy sa zrodil váš prechod k triatlonu?

Začalo sa to v apríli 2018 prihlásením sa na Superšprint FTVŠ, kde sme sa viacerí kamoši z gymu dohodli, že to ideme vyskúšať. Nakoniec som sa na štart postavila iba ja (smiech). No a odvtedy som na triatlone závislá. Prešla som si všetky vzdialenosti. Superšprinty a šprinty mi sedia najmenej. Som jednoducho vytrvalec, hlava mi pracuje pri dlhých pretekoch najlepšie. Často hovorím, že kde ostatní končia, ja začínam, ha-ha. Triatlon mi učaroval natoľko, že som založila triatlonový klub ŠK TRIclub Nitra, ktorý poskytuje individuálne tréningy športovým nadšencom, malým aj veľkým.

V Piešťanoch ste absolvovali prvý dlhý triatlon.

Tohtoročného Slovakmanu som sa zúčastnila iba náhodou. Pôvodne som mala ísť na Ironmana do Kodane, ale vzhľadom na situáciu s Covid-19 boli všetky eventy zrušené. Preteky v Kodani sa mali konať 16. augusta. Hľadala som teda iné možnosti, kde si môžem svoju celoročnú prípravu vyskúšať. Vybrala som si Slovakman. Ak je to teda ‚tenkrát poprvé‘, tak nech je to na Slovensku.

Urobili ste si teda základný osobák.

To áno, ale ja nepretekám pre osobné rekordy. Chcem si to hlavne užiť. A nikdy nejdem na preteky s tým, že idem niekoho poraziť. Moja najsilnejšia disciplína je plávanie. Slabšia som v behu. Kuriózne je, že na bicykli jazdím iba tretí rok.

Ako sa vám páčil Slovakman?

Preteky boli perfektne zorganizované. Atmosféra bola úžasná. Veľa zahraničných pretekárov, najmä z Čiech, pricestovali aj s rodinami. Tí nás všetkých neskutočne povzbudzovali. Dobrovoľníci na občerstvovačkách boli úžasní. Povzbudzovali, vtipkovali, keď som ich požiadala o schladenie, bez problémov ma obliali vodou z cisterny. Voda vo Váhu bola zohriata na výbornú (smiech), cyklistická trať bola zabezpečená policajtmi a dobrovoľníkmi, ktorí v predstihu ohlasovali smer jazdy. Bežecká časť mala okruh v dĺžke 7,1 km, kde sme občerstvovaciu stanicu mali každého 1,75 km. Tam sme si vedeli zobrať čistú vodu, ionťák, colu, banán, melón, soľ, proteínové tyčinky a ku koncu aj pivko a energeťák. Ja som osobne fungovala na cole, banáne, čistej vode a v cieli som si dala aj pivko, ktoré sme dostali po dobehnutí spolu s účastníckou medailou.

Nakoniec z toho bola bedňa.

Áno, výsledkom môjho snaženia na Slovakmane bolo teda prvé miesto vo vekovej kategórii žien od 30 do 34 rokov, v rámci M-SR v dlhom triatlone druhé miesto v kategórii do 39 rokov a tretie miesto celkovo v ženách. Takže som si odniesla jeden pohár a tri medaily.

Čo vám chodí hlavou počas 12-hodinových pretekov?

Väčšinou si užívam ten pocit, že sa každým krokom blížim do cieľa. Pri dlhých pretekoch, ako sú ultra behy alebo aj tento dlhý triatlon, si prvú polovicu vyslovene užívam, v tej druhej pretekám. Ak nepríde bolesť - kŕče, staré zranenia, užívam si to ďalej. Ak sa dostaví bôľ, chcem jedine, aby to už skončilo a dokončila som preteky s čo najmenšou ujmou. Dlhé preteky sú hlavne o hlave - tam sa celé to dianie odohráva.

Ako často trénujete?

Nepoviem, že koľko dní v týždni, skôr by som to zrátala na hodiny. Trénujem 10 až 15 hodín za týždeň. Ak sa pýtate, kto sa vtedy stará o deti, tak väčšinou je to manžel. On športuje tiež, rekreačne, takže šport má rád. Pri deťoch sa teda striedame.

Aké sú vaše triatlonové ambície?

Ja viem, že naše najlepšie slovenské pretekárky nedostihnem. Ale som spokojná s tým, ako to je. Ako juniorka som si telo neničila, tak môžem teraz z neho niečo vyžmýkať. Dostala som sa na určitú úroveň. Najskôr je pár profesionálok, potom amatérky a v ich popredí som už ja. Keby mi niekto povedal pred 15 rokmi, že sa budem venovať triatlonu a v takýchto objemoch, tak mu neuverím (smiech). Ale asi všetko je v živote tak, ako má byť. A ja s triatlonom nekončím. Pokračujem!