Vulgárny tréner pri mládeži? Neprípustné, vraví Karol Felix

V novembri oslávil osemdesiatku. Ako pedagóg na Univerzite Konštantína Filozofa (predtým Pedagogická fakulta) pôsobil Karol Felix pol storočia - v období rokov 1961 až 2011. Cez jeho ruky teda prešli stovky učiteľov telesnej výchovy v Nitre i širšom okolí. Dve funkčné obdobia bol prorektorom UKF.

Ľudia ho poznajú pod prezývkou „Koco“. Vymyslela mu ju sestra podľa hračky-kocúra, ktorý mal meno Felix. Pamäť mu ešte slúži, ponúkame vám zaujímavý rozhovor.

Karol Felix (9 fotografií)

Sú také názory, že telocvikári sa v škole príliš nenarobia. Často iba dajú deťom loptu a majú pokoj. Doma nemusia opravovať písomky. Aký je váš pohľad? Existujú dobrí a zlí telocvikári?

Dobrý telocvikár sa narobí, naozaj. Keď chce byť dobrý, musí nielen vedieť veľa ukázať, ale zároveň viesť hodinu, kde deti kričia, behajú. Je to tvrdá práca. Preto poctiví telocvikári sú na nezaplatenie. Niektorí si to zľahčujú, hodia deťom loptu a hotovo. To nie je dobrý pedagóg. Každý telocvikár by mal viesť deti k všestrannosti, základom je atleticko-gymnastická príprava, potom nasleduje špecializácia na šport.

Dnes máme menej vyšportovanú generáciu detí ako kedysi. Je dôvodom len počítačová doba? Ako to môžu ovplyvniť telocvikári?

Rodina je na prvom mieste. Rodičia by mali vštepiť vzťah k športu. Dobrý telocvikár vie zapojiť deti do aktivít, vie ich strhnúť. Ale zapojiť deti treba aj po škole. Vytvárať krúžky, športové kluby, kde by ich k niečomu viedli. Každý telocvikár, keď ukončí štúdium, má bližší vzťah k niektorému športu. U mňa vyhral volejbal.

Je úlohou telocvikára odhaliť talent v dieťati?

Určite áno. Učiteľ vidí jeho predpoklady a talent. Možno to vidí aj niektorý rodič. Ale sú aj takí rodičia, ktorí nevedia o športe nič. Talent môže byť skrytý, latentný. Treba ho odhaliť.

Viete porovnať, ako sa zmenila naša mládež za desiatky rokov po telesnej stránke?

Dnešné technológie ich odpútavajú od športu. Len čumia do mobilu, tabletu, počítača. To je chyba. My sme sa chodili vyžívať von, nesedeli sme doma.

Kedysi za komunizmu sa robil Pochod vďaky na Pyramídu. Malo to zmysel? Mám pocit, že polovica dnešných detí by na Zobor nevyšla...

Dnešné deti, ktoré nešportujú a hrajú sa na počítači, by to zrejme nevyšli. Osobne si však myslím, že Pochod vďaky bola skôr ideová záležitosť ako telesná.

Zhoršila sa fyzická pripravenosť aj u študentov-vysokoškolákov?

Určite áno. Terajšia mládež je na tom fyzicky oveľa horšie ako pred 30, 40 rokmi. Majú problém urobiť cvik na hrazde, nevedia behať. Základom každého športu sú isté fyzické predpoklady. Sila, rýchlosť, obratnosť, vytrvalosť. To sú štyri základné schopnosti, ktoré každý človek má. Ale záleží, na akej úrovni.