NITRA. Milan Ondrík patrí k najvýraznejším osobnostiam slovenskej hereckej scény. Stvárnil mnoho rôznorodých charakterov, a to nielen na divadelných doskách. Je známy aj vďaka účinkovaniu v seriáloch, svoje miesto ale našiel vo filme.
Minulý rok si za stvárnenie hlavnej postavy v dráme Nech je svetlo odniesol cenu Filmového festivalu v Karlových Varoch za najlepší mužský herecký výkon.
Svoju kariéru po vyštudovaní VŠMU odštartoval práve v Divadle Andreja Bagara v Nitre, v ktorom pôsobil desať rokov. Neskôr prijal ponuku ísť do Slovenského národného divadla v Bratislave. Rodák z Oravy ale za svoj domov považuje mesto pod Zoborom, kde sa usadil s partnerkou Zuzanou Moravcovou a ich tromi deťmi.
Na rozhovor ste prišli zo skúšky v SND. Ako vidíte divadelnú sezónu vzhľadom na súčasnú situáciu?
Speváčka Dúhalka: Od tvrdého rocku až po piesne pre deti Čítajte Nás to zastihlo v marci mesiac pred premiérou inscenácie Kubo. A teraz, keď sme sa vrátili, nám hrozí ďalšie zatvorenie, na čo ani nechcem pomyslieť. Počas prázdnin bolo všetko otvorené, diali sa veľké udalosti a síce som kresťansky založený, ale aj kostoly boli „narvané“.
Nechcem sa ľutovať, ale mám pocit, že si to teraz odnesie divadlo. Verím ale, že to tak nebude. Tým, že máme veľkú sálu, budeme hrať aspoň pre obmedzený počet divákov. Budem naozaj rád, keď konečne uvedieme hru, ktorú sme museli odložiť.
Všetko sme už mali nahodené, pred premiérou sme mali dva dni voľna, tak som si povedal, že vymaľujem detskú izbu. Keďže nás ale zastavila koronakríza, tak som vymaľoval celý byt a vypratal pivnicu.
Čiže to ste robili počas nútenej pauzy?
Áno. A aj keď som si to veľmi užíval, už mám na všetko trošku iný pohľad. V divadle som si začal vážiť veci, ktoré som bral ako automatické a teším sa na každú skúšku, ktorú môžeme mať.
Neprekáža vám, že budete hrať pred publikom a kvôli rúškam neuvidíte ich emócie?
Dôležitejšie je, aby diváci videli emócie hercov. Hlavne dúfam, že budeme môcť hrať.
