Center Adam Dauda (25), nateraz posledná posila prebudovanej hokejovej Nitry, si v nedeľnom voľne našiel pätnásť minút na otázky MY Nitrianskych novín.
Kováčik a Chrenko neklamali
Odmietol Banskú Bystricu a jednanie s Bratislavou Capitals neprešlo do konkrétností, a tak ho v predminulý piatok oficiálne predstavila Nitra, kde už vlani obedoval so šéfmi Kováčikom a Chrenkom. Je to manažérsky um, čo pod Zobor presviedča neznáme hviezdičky i napriek skromným platom.
„Justin Kovacs, s ktorým som pol roka hral v Kalamazoo, hovoril o Nitre iba v dobrom. Aj Wacey Rabbit, boli sme spolu v Jacksonville, spomínal, že kamarátovi Blackwaterovi sa tu všetko páčilo. Takže Kováčik a Chrenko mi neklamali,“ pousmial sa Adam Dauda, Bratislavčan, ktorý od siedmich rokoch vyrastal v Kanade a okrem univerzitnej NCAA či naposledy ECHL zažil aj austrálsku ligu: „Keď sme vonku na rozcvičke hrali futbal, nad hlavami nám lietali papagáje. Aréna bola v nákupnom centre a namiesto mantinelov mala sieťky... Play-off sme vyhrali z posledného postupujúceho miesta.“

Byt po Blackwaterovi
S gólom a dvoma asistenciami bol povedľa Lantošiho (0+3) hneď najproduktívnejším corgoňom v týždni.
„Nemuseli sme vyhrať iba v Nových Zámkoch (4:2), pokojne aj so Slovanom (5:7)! Boli sme lepší, tlačili sme ich. Škoda pár zlých nahrávok v našom pásme, čo im dalo šance. Mimochodom, prekvapilo ma, že napriek obmedzeniam bolo na zápasoch hlučno,“ hovoril (zatiaľ) tretí center. „Trúfal by som si hrať aj vyššie, ale ak sa bude dariť, nie je to podstatné. Na presilovke som si rozumel s Robom Lantošim a v lajne s Holešinským a Šťastným nám každé striedanie ide lepšie a lepšie. Všetci traja vieme udržať puk. Aďo je rýchly, Andrej je strašne silný. Ja sa zas nebojím vystreliť, len keby som trošku zrýchlil...“ hovoril po svojich prvých zápasoch od marca.
Adam Dauda stojí v 25 rokoch na prahu možno zlomovej sezóny. „Chcem byť líder, už mám na to vek. Zatiaľ je všetko dobré, chalani v kabíne sú v pohode. Sedím vedľa Cardwella, tam bolo voľné. Hral za Ottawu, poznáme tých istých ľudí a moja angličtina je stále trochu lepšia než slovenčina, musím sa v nej zlepšiť. Stačí ale na to, aby som jemu a Cowleymu, ktorý vie trochu po poľsky, na tréningoch prekladal. Veľa času trávim aj so susedom Holešinským,“ ktorý z bytu na pešej zóne, predtým obývaným Blackwaterom, vyráža na tréningy zväčša pešo: „Chcel by som mať scooter. (opravili sme ho a spomenul si) Teda kolobežku, to som chcel povedať. Čakám na slovenskú bankovú kartu, nechcem veľa platiť americkou, bojím sa vysokých poplatkov.“