Potkany. Poznáte ich, žijú síce s povesťou mimoriadne inteligentných tvorov, ale zároveň naháňajú strach. Zvieratá sú také. Vlastne aj ľudia. Ako ktorí a ako komu.
Čo sa stalo v sobotu na futbale, je prejavom čohosi. Kladieme si otázku - čoho? Prejavu moci či slabosti ducha? Asi aj aj.
Sme to dopracovali. Žijeme dobu, že šašo, ktorý nevie, čo je ofsajd, riadi klub. Futbal nerozozná od gorodiek a ani sa tým netají. Pozor ale, niečo v tej hlave vyholenej mať musí, inak by sa nevyšplhal tak vysoko. Za loptou nech behajú bosí chlapci, papierové prevody, prepisy firiem, alebo aj kontakty s trestne stíhanými osobami, to už je iná káva, biznis pre biele goliere. Nie sme jediní, čo vidia okázalý luxus v nepomere s hospodárskymi výsledkami firmy. Že koho to zaujíma? Verte, že bude.
Kto vysoko lieta, z výšky padá. Pozor na hlupáčika by mali dať kamoši v pozadí, zbytočne upriamuje pozornosť. Lebo konečne žijeme dobu, že na každého raz príde. A Luky tu už nie je.
Nie sú tak ďaleko časy, keď si ktosi zmyslí – modlíme sa, aby čím skôr – preskúmať pôvod peňazí, ktoré stoja za týmto cirkusom. Tí, čo majú najkrajšiu hru radi zo srdca a aj jej pomáhajú, hádžu svoje peniaze do studne. Na riadne sponzorské zmluvy, nie pôžičky... Nová generácia si povedala, že do práčky je to lepšie ako do studne. Špeciálne tímy dokážu rozpoznať, či ide o šport alebo legalizovanie peňazí zo zdrojovej kriminality.
