Šamorín prekvital už pred vyše osemsto rokmi

Prvé a zatiaľ aj jediné hmotné dôkazy, že osada Šamorín jestvovala už v 12. storočí, sa našli v tomto roku pri archeologickom výskume pred výstavbou polyfunkčných objektov s podzemnými garážami na Hlavnej ulici. Priestor je približne sto metrov vzdialený od neskororománskeho Kostola sv. Márie, ktorý je písomne doložený v roku 1232 ako Eclesia Sancta Maria, z čoho vznikol aj maďarský názov okolitého osídlenia – Samaria, Somorja.
Doteraz nejestvoval žiadny dôkaz existencie tejto osady ešte pred prvou písomnou zmienkou o nej, ktorá tiež pochádza z prvej polovice 13. storočia. Takmer celé centrum mesta je prekryté novovekou zástavbou a žiadny archeologický výskum sa tu nikdy neuskutočnil. Až vo februári tohto roka sa archeológovi Jozefovi Urminskému podarilo nájsť na Hlavnej ulici pod novovekými navážkami v hĺbke tri a pol metra zvyšky pôvodnej osady z 12. a začiatku 13. storočia. Osada bola sčasti postavená na drevených koloch, pretože tunajší terén bol v tom čase pomerne bahnitý a pravdepodobne klesal do jedného z ramien Dunaja. Neskôr riečne rameno začali zasýpať a bahnitý terén prevrstvili novšími navážkami. Jedinečnosť tohto objavu spočíva aj v tom, že archeologické nálezy zachovaných drevených konštrukcií sú veľmi zriedkavé v rámci celého bývalého Česko-Slovenska. Podobne ako na niektorých miestach v Trnave, aj v Šamoríne zakonzervovala drevené časti stavieb vysoká spodná voda.
„Podarilo sa nám tu nájsť veľké množstvo sivej keramiky, opracované kusy dreva a kože, koly, na ktorých domy stáli a dokonca aj oplotenia s prútovými konštrukciami. Po dendrochronologickom výskume drevených častí budeme môcť ešte presnejšie určiť nielen vek osady, ale aj čas, kedy boli stromy spílené a použité na jej výstavbu. Podľa nájdenej keramiky však už teraz vieme, že to bolo približne koncom 12. a začiatkom 13. storočia. To znamená, že písomné pramene o farnosti Svätá Mária okolo románskeho kostola sú v úplnom súlade so skutočnosťou,“ hovorí o unikátnom náleze Jozef Urminský.
Hoci o niečo mladšia, ale svojím spôsobom unikátna je aj nájdená neskorogotická komorová kachlica s bežiacim jeleňom. Patrí k dôkazom, že Šamorín už vtedy mohol byť prosperujúcou osadou, kde prekvitalo obchodovanie. „Z tohto obdobia sme našli ešte niekoľko drevených dlážok a väčšie množstvo stredovekých tehál, čo poukazuje na fakt, že tu stáli pomerne výstavné a luxusné domy. Hovorí sa, že v týchto miestach bol aj zájazdový hostinec, kde počas svojich ciest niekoľkokrát oddychoval panovník Matej Korvín,“ dodáva Jozef Urminský.
O vysokej úrovni osady môže vypovedať aj spomínaná sivá keramika, ktorá má pôvod v Dolnom Rakúsku a do Šamorína bola pravdepodobne transportovaná po Dunaji.
„Kvôli jestvujúcej zástavbe už nie je takmer žiadna šanca urobiť aj na iných miestach v centre podrobnejší archeologický výskum, ktorý by priniesol viac informácií o pôvodnom Šamoríne. Toto bola jedna z posledných príležitostí pozrieť sa pod novoveký terén a zistiť stav stredovekého osídlenia,“ dodáva Jozef Urminský.