Vionistom už nebolo všetko jedno, boli poslední v tabuľke predošlých štyroch kôl, ale štvorkou tam v magický večer poslali Žilinu a v celkovej tabuľke sa k nej pritisli na bod. Mešec smoly raz jednoducho musel prasknúť, a tak po majstrovi padol pri Žitave aj vicemajster.
„Odfúkli sme si, potrebovali sme už víťazstvo. Žiadne veľké oslavy ale neboli, na to nie je čas,“ vedel Filip Balaj, ktorý dal za Zlaté Moravce už tak veľa gólov (3) ako v celej minulej ligovej sezóne v Žiline, kde bol v marci obeťou hromadných výpovedí.
Gólový film radostnej soboty? Začal ho práve Balaj (1:0), dorazil žrď Ďubeka, ktorý potom nekompromisne trafil penaltu (2:0), sólo skvele vyriešil Hrnčár (3:0) a priťukol i strele Kyziridisa (4:0). „Myslím si, že na takéto výkony budú ľudia radiť chodiť a my nimi môžeme pomýšľať aj na vyššie priečky,“ hlásil Balaj pred sobotným výjazdom do Ružomberka (19.00 h).

Nebol to jediný nadšený ex-Žilinčan v domácom košiari. „V lete mi povedali, že so mnou nerátajú, čo ma trochu zamrzelo, ale taký je futbal. Ak by som si nenašiel hosťovanie, mohol som ostať v béčku, lenže ja som si už trúfal na ligu,“ vysvetlil Matej Moško, v sobotu skala v obrane Zlatých Moraviec, keď stopoval útoky či centre nedávnych spoluhráčov.
„Jasné, bolo to pre mňa trochu špecifické – chcel som ukázať, že mám kvalitu. Možno moja rozohrávka nie je taká, aká by pasovala Žiline, ale mám aj iné dobré veci. Na ViOne sa mi v obrane skvele hrá s Jožom Menichom, celkovo si celý tím sadol. Prekvapilo ma tu ľudské prostredie, aj tréneri sú skvelí, na každý zápas nás pripravujú videoanalýzami. Starší hráči sem chodia dohrať kariéru a mladší ju tu začínajú, to je vždy dobrá kombinácia,“ hovoril Matej Moško, užívajúc si prvé ligové štarty o to viac, že pred rokom ho kvárila nepríjemná choroba nedostatku krvných doštičiek. O tom ale inokedy...