Parížske moiare medzi Gbelcami a Novou Vieskou zaujímajú eských ornitológov. V tejto 181-hektárovej národnej prírodnej rezervácii sa nachádza 173 druhov moiarnych vtákov. Ornitológovia robia špeciálne výskumy ich hlasovej aktivity. Vo vybraných doch chodia 24 hodín nepretržite po trojkilometrovej trase okolo trstinového moiara a do zápisníkov zaznamenávajú poet druhov a jedincov. „Vtáky sa nedajú vždy spoahlivo zaznamena voným okom. Moarisko je veké a porasty sú neprehadné. V noci sú zvuky intenzívne, hlas vtákov sa prelína s kkaním žiab. V hlasovej džungli sa musíme orientova sluchom. Usilujeme sa zaznamena všetky druhy a všetkých jedincov,“ povedal Miroslav apek z Akadémie vied eskej republiky z Brna. Skúseným ornitológom to nerobí problémy, majú dlhodobý tréning a dobre vyvinutý hudobný sluch. Na výskume v Parížskych moiaroch potvrdili jediné hniezdisko šašiniarika tenkozobého na Slovensku. „Vyhadali sme ho poda spevu. Motívom dí-dí-dí pripomína slávika, súvislými tónmi zasa trsteniarika. Rozozna sa dá tak, že jeho zvuková krivka vemi skáe. udské ucho ho zachytí na sto–dvesto metrov, buiaka vekého so silným hlasom pou na niekoko kilometrov. Každý spev treba odlíši od slávika modráka, ktorý imituje hlas iných operencov,“ povedal Miroslav apek.
Moiare sú najviac rozospievané v apríli a máji. „Zistili sme, že hlasová aktivita vtákov je najvyššia, ke sa brieždi a stmieva,“ povedal Bohuslav Kloubec, ornitológ z Tebone. Dodal, že výskum tohto druhu a touto metodikou zatia v Európe nikto nerobil. Miestny ochranca prírody Jozef Medve udelil eským ornitológom súkromné vyznamenanie Gbelcia crassiceps. Pomenoval ho poda hmyzu, ktorý objavili pre svetovú vedu práve v Gbelciach. Tím, ktorý skúma Parížske moiare, skúmal tento rok aj tropické vtáctvo v Kostarike.
