Celý článok
prinesie v pondelok týždenník MY Nitrianske noviny.
Je pekné občas si vyjsť na Zobor či Žibricu a udržiavať sa v kondícii. Ešte viac dá zabrať štvorhodinová túra na Vtáčnik (1346 m n.m.) a späť, všakže?
Keď sa dozviete, že váš sused zabehol maratón (42 kilometrov po rovine), skladáte komplimenty.
Ale čo povedať na takých športovcov, ktorí sa terigajú 12 či 18 hodín horami-dolami a bez väčšej prestávky prejdú vyše sto kilometrov?
Ak sa bežcom hovorí tichí blázni, ako by ste označili účastníkov trailového ultramaratónu?
Z Handlovej do Nitry
Ponitrianska stovka je názov bežeckého ultra podujatia, ktoré malo v septembri už svoj desiaty ročník. Štart bol v Handlovej na Námestí baníkov v sobotu o 7.00 h, cieľ v Nitre pri Zápasníckej hale Júliusa Strniska, pričom limit na dobeh bol 25 hodín, čiže v nedeľu do 8.00 h.
Účastníci tohto šialenstva prešli po našich horách 106 km, nastúpali okolo 4000 výškových metrov. Počas pretekov sa ocitli aj na vrcholoch, ako sú Vtáčnik (1346 m n.m.), Veľký Tribeč (830 m n.m.), Žibrica a Zobor. Ďalšími dôležitými bodmi boli: Jarabá skala (19. km), Veľké Pole (38.), Jedľové Kostoľany (53.), Skýcov (62.), sedlo Rakyta (69.), Jedliny (84.) a Remitáž (90.).
Podujatie organizuje občianske združenie Slovak Ultra Trail z Bratislavy pod vedením Radovana Haracha. Na trať Ponitrianskej stovky sa vydalo 200 odvážlivcov zo Slovenska a Česka. Dokončilo ich 144, z toho 26 žien! Tohtoročný víťaz Matej Oravec (Slovák žijúci v Prahe) to dokonca zvládol v traťovom rekorde za 9 hodín a 54 minút!
Bronz pre itečkára
Z konečného tretieho miesta sa tešil reprezentant zlatomoravského regiónu, Tomáš Borčin z Hostia.
„Favoriti pretekov vyrazili dopredu, ja som si od začiatku bežal svoje. Je to predsa len ultramaratón, nie je sa kam ponáhľať, treba si ho hlavne vychutnať. Na 38. kilometri som sa prekvapivo ocitol na druhom mieste, keďže Poliak, ktorý bežal predo mnou, to vzdal. Po chvíli ma však predbehol Majo Priadka a v tých horúčavách som sa s ním nechcel naháňať,“ začal opisovať svoje dojmy mladík, ktorý pracuje v IT sektore.
„Na 60. kilometri ma začal trápiť otlak na pravej nohe. Na poslednú občerstvovačku Remitáž som dobehol biely ako stena. Kto niekedy bežal maratón, tak asi vie, čo je náraz do steny. Ja som sa cítil, ako keby tá stena na mňa spadla. Posledných 15 kilometrov až do cieľa bola jedna veľká kríza. Našťastie, pretekár za mnou ma nedobehol a ja som tak vybojoval 3. miesto za 11 hodín a 49 sekúnd. Obrovská vďaka patrí organizátorom a dobrovoľníkom, ktorí každý rok pripravia perfektné preteky, o to viac v čase celosvetovej pandémie. Ďakujem aj mojej priateľke a trénerovi, ktorí ma povzbudzovali,“ dodal bronzový ultrabežec Tomáš Borčin.
Ďalej sa dočítate aj toto
* Čo potešilo triatlonistu Mária Kovára zo Šale? A čo sa mu vypomstilo?
* Ako si užila premiérovú stovku Vladimíra Tehlárová z Jarku?
* Ktoré aspekty ultra behu sú dôležité podľa Jara Bytela z Nitry? Tvrdí, že druhú polku beží srdcom, nie nohami.
* Ako pôsobia ultrabehy na Daniela Sitáša z Veľkého Lapáša? Akú trať pripravil s Veronikou Štefúnovou pre nadšencov z Nitry?
* Prečo sa vlastne človek pustí do takejto šialenosti? Odpovedajú T. Borčin a V. Tehlárová.
