Hosťovanie podpisoval v piatok trinásteho. „Na dres chcem trinástku,“ povedal majiteľom Bödörovi a Magyarovi a manažérovi Dedíkovi. Tí takmer odpadli...
Prehra a „Sammer“, ako Pavel Hapal v Nitre kričal na poctivého stopéra zo Zlína – to nešlo dokopy. Ostalo po ňom jedenásť žltých kariet a červená vo víťaznej bitke so Slovanom (1:0), za potlesku 4-tisíc divákov s navretou žilou schádzal z ihriska.
Lebo na bronzovú sezónu 2007/08, najlepšiu za 58 rokov, fanúšikov zvážili špeciálne autobusové spoje a keď ich na Zlaté Moravce prišlo 7 090, jesenná tabuľka hlásala, že v Nitre je najlepší futbal na Slovensku.
„Paľo Farkaš ešte hrá? A stále robia ihrisko Čambalovci?“ vypytoval sa v telefóne drsný Čech TOMÁŠ JANÍČEK (38).
AJ TOTO SA DOZVIETE
Akú skúsenosť má Janíček s bývalým majiteľom Nitry Norbertom Bödörom
Akú šialenosť spravil jeden z hráčov Nitry po víťazstve nad Slovanom
Čo Janíček pozažíval s rozhodcami a v ktorom zápase Nitra „jednoducho nemohla vyhrať“
Aké boli oslavy historického bronzu, prečo Janíček (zrejme) nedostal prémiu a ktoré kluby ho chceli po konci v Nitre a prečo neskôr neklapol jeho návrat
Aké podmienky boli v Nitre a či zažil studené sprchy
Prečo bol ako thajský boxer
Aký pálivý žartík Janíček vyviedol Hroššovi
Akú netradičnú robotu má dnes
NA LINKE ZLÍN - NITRA
Čo sa vám vybaví, keď sa povie Nitra?
Krásne mesto, pekné spomienky na skvelý rok s dobrými ľuďmi, úplne inými, úprimnejšími, než potom v Mladej Boleslavi. Mohol by som chváliť celý klub – fyzioterapeutka Dagmar Zahustelová, ľudia v klube Peter Dedík a Maťo Ivan, masér Maroš Drinka… Samozrejme, celý trénerský štáb. Práve Pavel Hapal ma priniesol pár dní pred ligou zo Zlínu, keď ma klub konečne uvoľnil. Nikdy som neľutoval prestup do Nitry.
Čo ste o nej vedeli predtým?
Z o Slovenska som poznal len o kolie Tatier , lebo mamina je z Popradu, ale Nitra? Poviem pravdu, vtedy som o nej vedel iba to , že je odtiaľto Ľubo Moravčík - hral za Celtic, k torému roky fandím. Veľmi som si vážil, že som sa s ním mohol p o rozprávať o futbale.

Vysypete ešte bronzovú zostavu?
To by som mohol (úsmev)… Chytal Senecký, potom Hroššo. V obrane Ďatko, ja, Tóth, Hrnčár, Čeman alebo Farkaš. V zálohe „Kuko“ Šimončič, „Kájo“ Karlík, Štajer, Gruber, „Fábio“ Babic, Mišo Áč, Ondro Čurgali. Sprava „Grco“ Grajciar, na hrote Andy Hesek, Vrána. A ten z Bystrice, Semeník. A kto hral zľava? (dve sekundy uvažoval) Machovec! Bol aj v Budějoviciach. Ozaj, zabudol som „Kosťa“ (Marek Kostoláni).
To je pamäť! Spomeniete si, či Nitra v historicky najlepšom ligovom štarte myslela i na titul?
Prekvapilo ma, ako rýchlo do seba všetko zapadlo. Na jeseň sme mali fazónu, na jar hrali priemerne, ale vždy sme prekonali každú krízu. Znie to ako debilná fráza, ale chceli sme vyhrať každý zápas a na titul absolútne nemysleli. Neskôr nás preskočili Žilina a Petržalka.
Vyhrali sme prvé dve kolá, to bolo kľúčové. V ťažkom zápase s Banskou Bystricou dal gól Čurgali. N ásledne sme išli do Senca, fanúšikovia to brali veľmi prestížne, lebo ho trénoval Galád. Vyhrali sme aj tam .
A potom prišla Trnava (3:2). Aj 5 678 divákov….
Tú eufóriu ťažko popísať. Derby so Spartakom či Zlatými Moravcami boli krásne, fanúšikovia skvelí. Pamätám si, ako som sa tešil pred kotlom, keď som v 85. minúte dal víťazný gól Petržalke. S tou to bolo vždy zaujímavé – raz som sa strašne pohádal s jej stopérom Radkom Dosoudilom. O pár rokov sme sa spolu stretli v Mladej Boleslavi.
Pristavme sa ešte pri prvom ligovom derby s FC ViOn pred 7 090 divákmi (1:0). Útočníka Gibalu ste takzvane vyniesli z ihriska...
Gibala bol dobrý futbalista, ani mimo ihriska som s ním nikdy nemal problém. Niektorým pádom však riadne pridal, a tak to v zápase potom bolo vidieť. Rozdali sme si rany, ale potom sme si férovo podali ruky.

Keď ste v jarnej premiére so Slovanom (1:0) v 74. minúte schytali červenú kartu, tribúny vás vytlieskali. Pamätáte si na to?
Vážne? Dodatočne ďakujem, ale spomínam si iba na to, že som bol strašne vytočený na rozhodcu Havrillu. On mi celkovo vždy za čo i len maličký kontakt už okolo 20. minúty dal žltú kartu. Aj za čistý súboj telom.
Vtedy som namiesto potlesku skôr vnímal strach, lebo keby sme prehrali, bol by som na vine.
Nitra gólom Vránu v 90. minúte vyhrala, po zápase to vraj bolo veselé...