V pätnástich vyhral okresné majstrovstvá v skoku do diaľky a časom 3:03 i beh na kilometer, bol kapitánom Slovenska do 16 rokov, v sedemnástich ho tréner Guľa vytiahol do áčka Žiliny, bol majstrom ligy v mladšom i staršom doraste, v osemnástich dal gól za béčko a denník Šport o jeho talente vydal celú stranu, v devätnástich dostal trojročnú zmluvu…
Svet Púchovčana MATEJA MOŠKA (21) bol gombička a v obrane Zlatých Moraviec je i dnes, lenže medzitým si prežil malé peklo.
Sklamal sa v ľuďoch
Koncom júna 2019 ho Žilina nevzala na sústredenie do Slovinska a preradila do béčka. Tri dni nato si na tele všimol fľaky. A ohromnú únavu.
„Vtedajší tréner béčka v Žiline po mne kričal, nech makám, ale nešlo,“ začal Matej Moško. „Príznakmi choroby boli fľaky – petechie na tele, ktoré som odfotil rodičom. V tom čase boli na dovolenke v Chorvátsku. Rýchlym návratom rodičov začal kolotoč vyšetrení. Hospitalizovali ma na internom v Považskej Bystrici. Dva týždne som ležal na infúziách, kedy hrozilo riziko vykrvácania. Normálny človek má od sto do štyristo miliárd krvných doštičiek na liter krvi, päťdesiat je rizikové, ja som mal štyri. Vedel som, čo ma čaká, pretože som si rovnakou chorobu prešiel v trinástich. Prvé dva týždne som ležal na JIS-ke v Martine. Bral som tri liečby, ťažké lieky cyklosporín, imunoglobíny, kortikoidy. Preto som za dva týždne pribral desať kíl.“
Diagnóza? Idiopatická trombocytopenická purpura. „Poznám iba jedno dievča, ktoré to má. Nikoho druhého, žiadneho športovca. Nie je to genetické, neviem, ako som to dostal,“ zavrtel hlavou. „V nemocnici som mal veľa času na premýšľanie. Veľa som spal, čítal knihy alebo pozeral Tour de France. Situáciu mi uľahčovali návštevy mojich najbližších. Prišlo ma pozrieť niekoľko kamarátov, kedy som zistil, ktorí sú tí praví. Vo veľmi veľa ľuďoch som sa však aj sklamal. Na duši mi ostala jediná vec, v správny čas vyjde von.“
Nehraj, odporúčali lekári
Keď tínedžera vyliečeného imunoglobínmi pustili domov, zosilnela mu telesná schránka a so spuchnutými nohami už nemusel byť na vozíčku, popri liekoch sa potil na bicykli, sem-tam zašiel do posilňovne a trénoval deti doma v Púchove. Futbal? Kdeže!
„Stáli pri mne rodičia. Makal som s Jarom Michalkom, otcovým priateľom, dával mi energiu.“ poďakoval Matej Moško.
„Neveril som, že sa opäť dám úplne dokopy. Moja agentúra Stars & Friends, ľudia ako Michal Čierny, Štefan Vígh, Richard Csontó, Roman Vojtek. poslala moje lekárske správy zahraničným doktorom. Každý povedal, že mi neodporúča hrať na vrcholovej úrovni. Cítil som sa silný, a tak som sa vrátil k futbalu opäť. Keby som sa vzdal, tak by som si vyčítal to, že som neskúsil.“
Žilina ho nechcela, potom ju porazil
Matej Moško zariskoval. V januári 2020 sa prihlásil na zimnej príprave v Žiline. Keď bol konečne fit, 35. štart v II. lige za béčko mu stopla korona. V júni po 13 mesiacoch súťažne kopol do lopty, ale prišiel povel zhora: nerátame s tebou!
„Tréner si ma zavolal a povedal mi, že mu nesedím do útočného futbalu Žiliny a že si môžem hľadať hosťovanie. Najprv som cítil krivdu, potom som to bral inak,“ prezradil. „V béčku by som asi iba striedal, tým pádom pomaly končil s futbalom. Veľmi ma chcel Púchov, kde som vlani trénoval, ale tam by som chcel ukončiť kariéru, teraz túžim hrať ligu. Najviac sa mi páčil záujem Zlatých Moraviec. Po prvom zápase skúšky so Slováckom (1:4) som mal veľmi malú dušičku, napokon to klaplo,“ vysvetlil 191-centimetrový stopér, ktorý pri Žitave spolu s Denisom Dugom trénuje kategóriu U6.
Matej Moško (vo výskoku) sa zaradil medzi kostru FC ViOn. (zdroj: Jozef Bedej)Vo voľnom čase číta noviny, a tak sa usmieva čoraz viac. Vizitku neznámeho futbalistu, čo v posledných dvoch rokoch odohral iba päť zápasov, totiž prekreslil do povesti tvrdého obrancu so slušnou úspešnosťou súbojov (64%). Pridáva si po tréningoch, počúva chvály od fanúšikov i trénera.
Najviac si užil výhru 4:0 so Žilinou. „Mal som prečítanú kľučku každého hráča. Chcel som ukázať, že som dobrý futbalista a že sa vo mne v lete možno zmýlili. Futbal si užívam oveľa viac, celkovo vnímam život úplne inak ako predtým,“ zakončil Matej Moško.
