NITRA. Všetci ľudia by radi verili vo svoju nesmrteľnosť. Nechcú myslieť na koniec, ktorý je ale prirodzený a nevyhnutný. Maliar Robert Bielik nebazíruje nad romantickými, idealizovanými predstavami, uvedomuje si konečnosť bytia a cez maľbu to zreteľne vyjadruje.
Svojimi, miestami až absurdnými, výjavmi ľudí fascinuje, ale aj poburuje. Do ktorej z dvoch skupín sa radíte, môžete zistiť na jeho výstave Omnia et nihil v Nitrianskej galérii, ktorá je dostupná do 29. novembra.
Koľko lásky sa zmestí do krabice od topánok? Do krásnej výzvy sa môžete zapojiť aj tento rok Čítajte Vyvolávajú zdesenie
Samostatná výstava je prvou prezentáciou rodáka z Levíc v Reprezentačných sálach Nitrianskej galérie. Vo svojej maliarskej tvorbe uvažuje o živote, jeho zmysle či až nezmysle. Často zachytáva predsmrtné okamihy alebo prvé momenty po smrti.
„U niekoho môžu tieto úprimné zobrazenia vyvolávať zdesenie, či prekvapenie, v akých pózach či pozíciách opúšťame život. Skepsou v jeho tvorbe môže byť samotné autorove nerobenie si ilúzie o živote a jeho očakávaniach, pretože ako ľudia máme tendenciu od života niečo očakávať. Paradoxne život je hlavne o rozpore medzi očakávaným, vysneným a skutočne žitým prežívaním bytia,“ povedala kurátorka Ľudmila Kasaj Poláčková.
Robert Bielik sa narodil 15. septembra 1963 v Leviciach. Študoval na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave v rokoch 1987 – 1993 (pod vedením R. Sikoru). Pôsobil ako vysokoškolský pedagóg na Univerzite Konštantína Filozofa v Nitre. Napísal dvanásť kníh, posledná – Zorné pole tmy – vyšla v zime 2019, to čo nedopovie v maľbe, dopíše.
Mnoho podôb smrti
Na mnohých maľbách dominuje dávny symbol smrti – lebka. Avšak smrť a jej zobrazenie má mnoho podôb, čo si uvedomuje aj samotný maliar.
