Juraj Kusy sa teší z nitrianskej enklávy

Palce stískali najviac Lobotkovi, lebo „dcérin priateľ s ním vyrastal v trenčianskej akadémii,“ opisoval drámu spred televíznej obrazovky Juraj Kusy. „Ale mne najviac imponuje Hubočan, nekompromisný a tvrdý obranca, neuhne pred žiadnou výzvou,“ pochválil známy futbalový nadšenec navrátilca do reprezentácie, ktorá sa teší z postupu na európsky šampionát.

Futbal máte v krvi, je o vás známe, že nevynecháte žiaden dobrý zápas. Ako ste na diaľku prežívali nervák v Belfaste?

Doma sme pri telke sedeli s dcériným priateľom, iba my dvaja, rodina rešpektuje naše výbušné povahy, toto by s nami pri takom priebehu nedali... Zápas bol aký bol, ale tu nemohol nikto čakať hru na futbalovú krásu, išli sme postúpiť, hrali sme pragmaticky, účel jednoducho svätil prostriedky. Z môjho pohľadu sme videli výbornú organizáciu hry a po dlhšom čase som mal pocit, že vieme, čo chceme hrať. Predtým sme často pôsobili ako kúpalisková partia.

V zostave nastali viaceré zmeny, boli podľa vášho gusta?

Mňa najviac potešil návrat Hubočana, nekompromisný a tvrdý obranca, neuhne pred žiadnou výzvou, takéto hodnoty som vyznával na ihrisku ako hráč aj ja, preto mi imponuje. Severných Írov každý súboj sním bolel, hrá pritom čisto. Na ľavej strane sme mali vždy slabinu a Hubočan ju vyriešil. Príjemne ma výkonom prekvapili aj Kucka so Škriniarom, „Kuco“ odohral podľa mňa svoj najlepší zápas v reprezentácii. Čo ma prekvapilo, bolo zaradenie Šatku, ale videli ste, neurobil žiadnu chybu.

Koniec dobrý, všetko dobré, zvíťazili teda pozitívne pocity?

Pozrite, dôležité bolo, že každý vedel, čo má hrať. Žiadne odkopy a utekanie za loptou... O Tarkovičovi sa hovorí, že súpera vie prečítať ako noviny, svojho času to povedal aj Ján Kozák st. a teraz to bolo presne vidieť. Keď ale môžem, rád by som povedal, že ma teší tá spústa chalanov s nitrianskou minulosťou, ktorí v reprezentácii dokazujú svoju odbornosť. Môj kamarát Maťo Nozdrovický, ale aj ďalší naši ako Majo Drinka, Robo Tomaschek, Janko Greguš mladší, tiež doktor Ján Baťalík, v Nitre vyrastal aj Samo Slovák, ktorého zaradenie do realizačného tímu hodnotím pozitívne. Na naše pomery bol vo svojich hráčskych časoch kráľom LaLigy, tak ako fantóm Marek Mintál kráľom Bundesligy, veľa musela v tíme urobiť aj prítomnosť takýchto hráčskych kapacít.

Keď si strelil Škriniar vlastný gól, čo ste prežívali?

Neviem, či mi tlak nevyskočil na 200... Stále som ale akosi cítil, že sa otrasieme, že jednoducho musíme postúpiť.

Ste známy futbalovými výjazdmi, aj teraz vozí Arriva futbalistov Nitry, poveziete sa aj na európsky šampionát?

Dúfam, že toto koronové šialenstvo už čoskoro pominie a my všetci pôjdeme za našimi chlapcami do Dublinu, kde budeme hrať dva zápasy. Veľa ľudí pracuje na ostrovoch, predpokladám inváziu na naše zápasy. Skupina E je hrateľná, aj keď tam už nebude slabý súper, pred rokom sme vo Švédsku uhrali s Tarkovičom na lavičke remízu 1:1, čiže stať sa môže hocičo. Španieli sú favorit, áno, ale ďalej idú prví dvaja a najlepší z tretieho miesta. Šancu určite máme.

Optimizmus u vás priam srší, z čoho pramení vaša viera?

Pozrite sa, toto mužstvo vstalo z popola ako bájny Fénix. Keď s nami hrali Česi pred mesiacom bago, nedal by na našich nikto ani deravý groš, ten prerod je zázrak. Pavla Hapala s Otom Brunegrafom je mi ale ľúto, lebo sú to dobrí chlapi, im patrí vďaka za to, že mužstvo doviedli až pred brány kvalifikačného finále.

Tento článok vznikol vďaka špeciálnej komerčnej prílohe MY novín MY IDEME NA EURO.

Autor: šk