Tomuto 75-ročnému pánovi z Nitry totiž skomplikovala starobu cukrovka. Dva roky vôbec nevidel.
Knihy ho sprevádzali celým životom a zrazu ich nemohol čítať. Rozhodol sa pre operáciu a urobil dobre. Lekársky zákrok mu vrátil aspoň časť zraku. Opäť začal prednášať na nitrianskej Univerzite Konštantína Filozofa.
Knotek síce študoval filozofiu a logiku, no chcel sa stať kňazom. Už na strednej škole zažil Barbarskú noc, keď násilne zatvorili kláštory. Zapojil sa do náboženských krúžkov, ktoré prenasledovala Štátna bezpečnosť.
Robili všetko, aby sa jej vyhli: „Raz sme mali omšu až na Gerlachovskom štíte,“ spomína. Štátna bezpečnosť ho už považovala za tajne vysväteného a brala ho na nepríjemné výsluchy. Odišiel preto študovať do Prahy, „kde sa ešte dalo slobodne dýchať“.
Štefan Knotek sa ešte predtým dostal do tajného krúžku, medzi českú intelektuálsku elitu. „Stretávali sme sa v byte literárnej historičky Kvety Pankovej a u predstaviteľa filozofie podstaty, fenomenológa Jana Patočku.“
Chodil tam futbalový reprezentant Juraj Kadlec, dnes misionár v Kanade, alebo Šebastián Labo, autor knihy o Jánovi Pavlovi II. Lietajúci pastier. Väčšinou tam popíjali čaj a diskutovali o filozofii a umení.
Krúžky boli vždy v piatok, podľa Klubu pátečníkov Karla Čapka. No profesorov postupne vyhadzovali z práce, zatvárali - a spoločenstvo rozbili. Tí, ktorí pomýšľali na kňazské rúcho, emigrovali. Ostatných nemal kto vysvätiť.
Štefan Knotek preto odišiel do školstva. Smerom k študentom uplatňoval patočkovský model - chodili k nemu na návštevy do bytu. Komunisti o tom však vedeli. Povedali mu, že kazí mládež a zo Strednej pedagogickej školy v Nitre musel odísť.
Za katedru sa vrátil až po manuálnej práci a po rehabilitácii. Štátna bezpečnosť mu o pár rokov oznámila, že už mu dá pokoj. No filozofiu učiť nemohol, lebo bol nestraníkom. Tak učil psychológiu, ktorá nebola ideologickým predmetom. „Do tohto predmetu som sa zažral,“ hovorí Knotek s úsmevom. „Na seminároch som hypnotizoval králiky, svokre som uspal celú maštaľ. Nikdy som prednášky neodčítaval. Tvoril som ich pred študentmi, aby boli pútavejšie.“ Vzdelanie totiž považuje tento príjemný pán za najvzácnejší tovar. Tak ho označil v knihe o ekonomike vzdelania, ktorej bol spoluautorom. Je považovaná za prvotné dielo v tejto oblasti.
„Opierali sme sa o myšlienky sovietskeho vedca Strumilina, ktorého dal Stalin zlikvidovať. Strumilin dokázal, že gramotný človek má troj- až štvornásobne vyššiu produktivitu práce než negramotný a prináša aj vyššiu hodnotu do hrubého národného produktu,“ vysvetľuje profesor, ktorý sa nikdy necítil byť napriek slabému učiteľskému platu chudobným človekom. Prečo? Je to jednoduché, hovorí: „Mravné hodnoty u mňa prevyšujú nad ekonomickými. Svet je taký, ako ho vidím cez svoje hodnoty. Podľa mňa je pekný a ľudia sú dobrí. Môžem sa s nimi rozprávať - a môžem ich trochu vidieť.“
Autor: - bej -
