V lete 1995 zazvonila pevná linka na nitrianskom sídlisku Klokočina. „Ahoj, tu Anton Ondruš, upútal si za Slovensko proti Barcelone, chce ťa PSV Eindhoven, ideš?“ ozval sa majster Európy, Dobiašovci sa doma pochytali za hlavy a o tri dni po supertalenta Petra prišlo auto.
Celý zaujímavý rozhovor
nájdete aj v aktuálnom vydaní MY Nitrianskych novín
Dnes dodáva dlažbu na štadióny, ale kedysi trénoval s Ronaldom, hral proti Xavimu. Slávu mu vzali dve prasknutia. Aj manažéri. „Do Grécka som šiel dva dni autom, ani som nevedel, aký klub mi dohodia, zrazu som hral polčas za Panathinaikos proti Olympiakosu! Klub ale nevyplatil manažéra, ten zmizol s mojimi peniazmi, ja som mal v peňaženke ledva na bagetu a jeho hľadal Interpol,“ už sa len typicky hrdelne zasmeje PETER DOBIAŠ (40), muž vzostupov a strmhlavých pádov – chcelo ho Schalke, ale už o mesiac kopal tretiu ligu na Čermáni...
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Ako si spomína na spoločné chvíle s fenomenálnym Ronaldom
- Prečo si legendárneho Kollera pamätá ako „blázna najväčšieho rangu“
- Čo nazval najväčším omylom kariéry
- Prečo mu neklapol prestup do Schalke
- Aké historky má z Varnsdorfu
- Prečo ho Nitra preradila do béčka
- Či mu Galád rozkázal zlomiť nohu Ujlakymu a ako Dobiaš videl celú kauzu
- Prečo na jar 2007 ani raz nebol doma
S Ronaldom v lesíku
„Práve minule mi istý pán z Čakajoviec ukazoval výstrižok z novín, ako tvoj otec so mnou robil rozhovor. Sedeli sme pri jednote oproti mlynom. Že je to už dvadsaťpäť rokov!“ roztvoril dvere doma v Zbehoch muž s jedinečným futbalovým osudom.
Fotka z druhej polovice 90-tych rokov: Peter Dobiaš v drese mládežníckej reprezentácie Slovenska. (zdroj: archív (PD))Ledva sa Peter Dobiaš usadil na gauči, poprosili sme ho rozviť niť príbehu, ako v pätnástich (1995) s nálepkou supertalentu prestúpil z Nitry do Holandska: „Doma som vždy hrával s o dva roky staršími, Benčíkom či Burákom, trénoval nás Jaro Kanás. Bol som so žiackou reprezentáciou na turnaji vo Francúzsku, hral posledného. V prvom zápase sme s Barcelonou remizovali 1:1, hral tam Xavi, ale najväčšie problémy mi robila nejaká deviatka. O tretie miesto sme prehrali 1:2 s Manchesterom United, proti Wesovi Brownovi. Sedelo tam kvantum skautov, teraz by ich tam bolo milión... V živote som predtým nevedel, že takí ľudia existujú. Pár týždňov nato mi zavolal jeden z nich – Anton Ondruš, majster Európy – že si ma všimol manažér Arie Lagendijk a chce ma Eindhoven. Nechoď tam, oklamú ťa – hovorili mi v Nitre. Do troch dní ale prišlo auto, v Prahe na Strahove som si podal ruku s Václavom Ježkom, dal pusu rodičom a išlo sa.“
