Celý článok
prináša aktuálne vydanie týždenníka MY Nitrianske noviny.
Zažila úspešnú hádzanársku éru spojenú s halou Plastiky v Dolných Krškanoch. Do Nitry prišla ako talent zo Senice a medzi sedmičkami dosiahla výrazné úspechy.
V priebehu siedmich sezón (od 1994 do 2001) boli hádzanárky Nitry dvakrát druhé, trikrát tretie v slovenskej lige. V júni 1997 vyhrali Slovenský pohár, čo bol najväčší úspech.
Miriam Šimáková (rodená Makovníková) si potom užila sedem krásnych rokov v nemeckom Norimbergu, ovenčených titulmi.
Aké boli vaše začiatky s hádzanou?
Bola som tretiačka na ZŠ v Senici, keď si ma vytypovala telocvikárka Dáša Morávková, ktorá bola zároveň trénerkou hádzanej. Vtedy sa mi ešte nechcelo, ale ako štvrtáčka som už začala a vydržalo mi to ešte tridsať rokov, ha-ha… Hádzanú hrala aj moja mama, bola brankárka, ale iba do 19 rokov, lebo vtedy otehotnela.
Zrejme ste mali talent, keď si po váš prišli Nitrania.
Asi ich zaujalo, že strieľam veľa gólov a videli vo mne perspektívu. Pamätám si, že k nám domov prišli tajomník Anton Tulik s trénerom Alojzom Berecom. Myslím, že to bolo na Berecov podnet. Vtedy ma chcela aj Šaľa. Ja som si vybrala Nitru a senický klub ma predal. Za stotisíc korún.
Némethová: Je pre mňa cťou reprezentovať v 21 rokoch Čítajte Nitra bola vtedy renomovaný klub?
Myslím, že áno. Išla som do lepšieho. V Nitre som dokončila aj učňovku, som vyučená krajčírka. Keď som prestúpila, ešte posledný rok som hrávala za dorastenky, no už som začínala aj medzi ženami.
Aké skúsené hráčky ste našli v kabíne?
Zo starších tu boli Julka Kolečániová, Jana Šrámeková, Zlata Medová či Renča Velická. Inak tu boli mladé baby.
Boli ste ten typ, čo má talent od boha?
To nie. U mňa hrala rolu výška, tá bola dôležitá. Mám 185 cm. Ale všetko som si musela vydobyť, odmakať. Či kondíciu, či nabrať skúsenosti. Keď máš talent a nemáš nabehané, nemôžeš hrať, lebo loptu skrátka nedobehneš.
Akých trénerov ste zažili za sedem rokov v Nitre?
Najskôr tam bol Alojz Berec, potom Danove a Hummel. Každý tréner mi dal niečo, ale najviac Berec. Prišla som sem ako pubertiačka „z dediny“ a nejako ma vedel ukočírovať. On mi dal takú ženskú fazónu. Dal mi šancu a mal nervy so mnou pracovať. Nezabudnem na to, že mi hovoril „Vegetka“. Zrejme preto, že na začiatku ma nič nerozhádzalo.
Berec bol tvrdý, ale vedel prečo. Bol aj spravodlivý. Keď sme si zaslúžili, tak sme dostali trest. Napríklad sme museli behať po schodoch. Vedel sa s nami aj zabaviť, ale väčšinou sa makalo. Bol tam cukor aj bič.
Ďalej sa v rozhovore o.i. dozviete:
* či mal niektorý tréner problém s jej váhou
* či bola v Nitre profesionálnou hádzanárkou
* aké časy to boli v hale Plastiky
* čo sa vždy udialo na konci sústredenia
* ako sa jej darilo v reprezentácii
* kto jej pomohol dostať sa do Norimbergu
* z akých úspechov sa tešila v Nemecku, koľko ľudí na nich chodilo
* ktorý slovenský futbalista bol v tom čase bohom v Norimbergu
* ako zrazu klubu došli peniaze
* ako vníma súčasný stav nitrianskej a slovenskej hádzanej
* či si zarobila v Nemecku na barak
* prečo sa radšej nechodí pozerať na futbal, keď hrá jej syn Erik
* ako dopadlo prvé stretnutie jej (vtedy ešte) frajera Erika Šimáka s budúcou svokrou
* a oveľa viac
