Bol futbalovým talentom, ako stredoškoláka ho kúpil trnavský Spartak, zahral si v reprezentácii Slovenska do 17 rokov. Polroka hájil aj farby Šale či Zlatých Moraviec.
Na záver kariéry strieľal Norbert ADAMČA (42) góly za rodnú Šintavu. Potom však prišiel zlom v jeho živote a posledných šesť rokov prepadol triatlonu. Absolvoval už 15 polovičných ironmanov a jeden celý. K športu vedie aj syna Norberta.
Ste rodák zo Šintavy?
Áno, ale istý čas sme žili aj v Seredi. Po základnej škole som odišiel na súkromné futbalové gymnázium v Bernolákove a hral za Veľký Biel.
Vždy ste boli útočníkom?
Áno a dával som veľa gólov. Všimli si ma z Trnavy a ponúkli mi profi zmluvu. Počas maturitného ročníka som už bol v Spartaku. Na istý čas som sa ocitol aj v reprezentácii, spoluhráčmi boli napríklad Nitran Henrich Benčík či Košičan Pavol Piatka.
Za Trnavu ste v lige nastúpili?
Nie. Bol som mladý, hral som len v príprave a trénoval som s mužstvom. Ale nepresadil som sa a chodil som na hosťovania, hral som aj druhú ligu v Šali, Piešťanoch, či tretiu ligu za Calex Zlaté Moravce. Celkovo som hral minimálne za desať klubov, najdlhšie za český Kyjov.
Boli ste hráčom Trnavy, keď v júni 1997 Spartak prišiel o titul v Rimavskej Sobote...
Áno. Na tom zápase som ani nebol, lebo som s mužstvom len trénoval, ešte som mal iba osemnásť. Spomínam si, že po zápase boli na dverách do kabíny nastriekané nepekné nápisy. Všetci o tom hovorili, že titul si Košičania kúpili. Samozrejme, ja o tom žiadne dôkazy nemám...
Čo rozhodlo o tom, že ste neurobili veľkú futbalovú kariéru?
Mal som talent od boha, myslím si. Často som mal zranenia. Musel som ísť na štyri operácie. Dnes viem, že niektoré z tých zranení sa nemuseli riešiť operačne.
Vždy som pracoval tvrdo na tréningoch, ale asi som mal nesprávne myslenie. Chýbala mi pokora. Nemal som najvzornejší životný štýl, napríklad aj stravovanie, vtedy mi nevedel s takýmito vecami nikto poradiť. Až neskôr som na to prišiel. Miloval som futbal, ale keď som z neho vypadol na pol roka, tak som bol dosť nervózny.
Pár rokov ste hrali aj v Rakúsku.
Áno, tam som chodil kvôli peniazom. Nemal som problém streliť aj 50 gólov za sezónu, moje mužstvo SV Gross-Schweinbarth hralo vtedy tuším v prvej triede – erste klasse.
Potom ste pozdvihli futbal v rodnej Šintave.
Doma som začal pracovať v rodinnej firme a zobrali sme si pod patronát aj šintavský futbal. Sprvoti nastupovali aj obaja moji bratia Michal a Marek, neskôr už iba ja. Otec bol predsedom klubu, ja som bol najlepší strelec a v podstate aj taký neoficiálny manažér. Postúpili sme dvakrát - z druhej triedy až do piatej ligy.
Ďalej sa v rozhovore dozviete aj toto:
* ktorý bývalý reprezentant hral za Šintavu
* čo mu vykrikovali nevďační krikľúni v dedine
* čo by dnes robil inak v dedinskom klube
* prečo sa správal drzo voči rozhodcom
* kedy nastal zlom v jeho živote
* prečo odišiel z úspešnej rodinnej firmy
* koľko hodín odtrénuje za týždeň
* čo je jeho cieľom v triatlone
* ako vedie syna k úspechom v cyklistike a triatlone
* prečo sa otužuje a prečo chodí aj v zime úplne bosý
* ako zmenil životosprávu, prečo obmedzil alkohol
* aké sú jeho osobné rekordy
