Ako futbalista zažil Nitran Milan PAVLOVIČ (40) niekoľko postupov. Zahral si aj prvú ligu (82 zápasov, 8 gólov), hoci sa mu nesplnil sen obliecť v nej dres materského klubu.
Na palubovke zbieral futsalové tituly a reprezentoval Slovensko.
Dnes už šéfuje aj trénerom ako predseda Trénersko-metodickej komisie v rámci regiónu aj oblasti, hoci jeho bývalí spoluhráči z dorastu sa ešte preháňajú po okresných trávnikoch.
Vyspovedali sme ho po dovŕšení okrúhleho jubilea.
Ako sa cítite ako štyridsiatnik?
To číslo veľmi nevnímam, ale roky pribúdajú a človek si uvedomuje, ako to rýchlo prešlo.
Odmala ste hájili farby FC Nitra.
Áno, rodičia ma tam zobrali, vozili ma na každý tréning, za čo im chcem veľmi poďakovať. Chytilo ma to, FC Nitra bol od malička klubom môjho srdca. Sprvoti som hrával väčšinou v útoku. Až tréner Stano Dominka ma posunul dozadu a to mi už prischlo, buď som bol stopér alebo defenzívny záložník. Na M-SR sme ako ôsmaci boli tretí, odvtedy som hral v obrane.
Máte aj reprezentačné štarty?
Keď ma viedol v Nitre v doraste tréner Jaro Kanás, on bol aj asistentom v reprezentácii a dostal som sa tam. Približne na rok a pol. Známejší spoluhráči boli napríklad Zabavník, Fodrek, Hanek či Majoroš.
Zostali vám v pamäti tréneri z mládežníckych čias?
Napríklad Vlado Pucher bol vynikajúci tréner, človek s obrovskou charizmou, všetci ho rešpektovali. Naňho nedám dopustiť, to je trénerská ikona. Veľkú autoritu mal Jaro Kanás, dôraz kládol na disciplínu, ale myslím si, že to fungovalo.
Aj vyhodil niekoho z tréningu?
Jasné, stalo sa to, možno aj mne. Keď niečo nebolo tak, ako malo byť, tak určite bolo trénera počuť trošku ďalej za štadión… Plieskala s nami puberta, tréneri to niekedy nemali jednoduché. Z mojich spoluhráčov v doraste to asi najďalej dotiahli Senecký, Dobiaš, Jež či Jelšic.
V Nitre ste sa však do áčka nedostali.
Pamätám si, keď sme končili, že nebolo jednoduché sa presadiť v áčku. Pozvánku nedostali všetci, ale ja som ju dostal. Mužstvo Nitry viedol tréner Prochotský, mal nabitý káder, ale ja som nešiel na ten tréning. Trochu si to aj vyčítam. Asi som spravil chybu. Zrejme som sa zľakol tých mien, alebo som niečo počul, ako to tam fungovalo. Išiel som radšej do tretej ligy do Dvorov n/Ž., aj s Igorom Ferenczym a Robom Marenčákom.
V rozhovore sa ďalej dozviete aj toto:
* prečo sa mu podarilo posunúť sa z piatej ligy až do prvej
* ktoré kluby ho volali do prvej ligy a či medzi nimi bola Nitra
* ako si spomína na góly do siete Nitry
* ako si spomína futsalovú kariéru, vrátane reprezentačnej
* aké tréningy by odporučil všetkým futbalistom
* či na juhu Slovenska funkcionári rozhodcom plnia kufor auta zeleninou, ovocím, a podľa toho aj pískajú
* aké trénerské metódy sa mu nepáčia
* čo by malo vymiznúť z dedinského futbalu
* či zažil niekedy, že by majiteľ rozhodoval o zostave
* či sa mu stalo, že hráč bol v čase zápasu "nezvestný"
* prečo ho baví práca v Trénersko-metodickej komisii
