Štvrtok, 21. január, 2021 | Meniny má VincentKrížovkyKrížovky
KOMERČNÝ ČLÁNOK

Sociálna ekonomika na západnom Slovensku – rozbeh či už šprint?

Viac ako dva roky platí na Slovensku zákon o sociálnej ekonomike a sociálnych podnikoch.

Pri jeho tvorbe mu dali autori do vienka ambíciu prvýkrát v našej histórii komplexne vytvoriť ekosystém pre rozvoj sociálnej ekonomiky, vymedziť legislatívne prostredie, vybudovať poradenskú infraštruktúru a poskytnúť finančnú podporu pre vznik a udržateľné pôsobenie sociálnych podnikov. Aby boli tak, ako to úspešne funguje v západnej Európe, nástrojom slúžiacim na pracovné začlenenie zdravotne alebo inak znevýhodnených nezamestnaných, na poskytovanie tovarov a služieb, ktoré v dostatočnej miere neposkytuje štátny alebo bežný podnikateľský sektor, aby boli silným nástrojom kontinuálneho rozvoja regiónov.

Ako sa darí tento smelý cieľ napĺňať v regiónoch západného Slovenska sme sa opýtali manažériek Regionálnych centier sociálnej ekonomiky (RC SE) Ivety Ďuricovej z Nitry, Marcely Beníčkovej z Trenčína a koordinátorky z Trnavy Terézie Vančovej.

Aké boli začiatky v Nitre, keď ste toto centrum rozbiehali? Čo boli najväčšie výzvy v naštartovaní implementácie nového zákona v Nitrianskom kraji?

Iveta Ďuricová: Pre náš štvorčlenný tím bol od začiatku reštart sociálneho podnikania na Slovensku veľkou výzvou. Náš kraj síce nepatrí medzi menej rozvinuté regióny, ale rozvoj sociálnej ekonomiky je aj tu opodstatnený. Na začiatku sme uskutočnili mnoho stretnutí s aktérmi, ktorí môžu veľmi zásadne ovplyvňovať rozvoj sociálneho podnikania na Slovensku - miestne samosprávy, úrady práce, chránené dielne, školy, inštitúcie. Ako kľúčový faktor sa nám javí miestna samospráva, keďže sociálne podnikanie pracuje predovšetkým s lokálnymi zdrojmi a potrebami. Dôležitou cieľovou skupinou sú pre nás tiež chránené dielne, ktoré zamestnávajú zdravotne postihnutých a produkujú rôzne tovary alebo služby. Dnes, začiatkom decembra, máme v kraji zaregistrovaných 14 sociálnych podnikov a spolupracujeme s ďalšími záujemcami.

Trnavské a trenčianske centrum sú o rok mladšie. Máte podobné skúsenosti alebo ste sa stretli s niečím špecifickým?

Marcela Beníčková: Podobne ako nitrianske centrum, aj my sme zvolili aktívny spôsob komunikácie so subjektami. V spolupráci s úradmi práce sme uskutočnili veľa prezentácií pre obce, mestá a tiež pre chránené dielne. Aktívna práca v teréne priniesla úspech a momentálne má Trenčiansky kraj zaregistrovaných 37 sociálnych podnikov a v procese registrácie pomáhame ďalším. Záujemcovia sú z radov podnikateľov, obcí aj tretieho sektora.

Terézia Vančová: Začínali sme podobne, aj naše prvé kroky viedli na úrady práce, kde sme postupne organizovali prezentácie a besedy pre mestá, obce i chránené dielne z Trnavského kraja. Zároveň sme sa stretávali so záujemcami o sociálne podnikanie aj individuálne alebo na rôznych seminároch, workshopoch a podobných podujatiach. Dnes spolupracujeme s viacerými šikovnými starostami, primátormi, majiteľmi súkromných firiem, s neziskovými organizáciami, občianskymi združeniami, ktorých podnikateľské zámery sú širšie ako len podpora zamestnanosti v regióne. V našom kraji je dnes 16 registrovaných sociálnych podnikov a ďalšie sú na ceste k registrácii.

Čo sú podľa vás také rozhodujúce momenty, keď sa záujemcovia už rozhodli zaregistrovať si sociálny podnik alebo tento krok zvažujú?

Iveta Ďuricová: Podľa môjho názoru je to prijatá ucelená legislatíva, ktorá vytvára priestor pre sociálne podnikanie, upravuje pojmy, odstraňuje bariéry, a čo je dôležité, definuje pravidlá na zamedzenie zneužívania štatútu sociálneho podniku. Pozitívnu úlohu zohráva tiež podporná infraštruktúra - bezplatné poskytovanie informácií prostredníctvom centier sociálnej ekonomiky zriadených v každom krajskom meste. Informujeme verejnosť o sociálnom podnikaní, vysvetľujeme pravidlá fungovania sociálnych podnikov a podporujeme záujem verejnosti o ich založenie. Nezanedbateľný je tiež systém štátnej priamej a nepriamej podpory, ktorý je pridanou hodnotou pre sociálnych podnikateľov.

Marcela Beníčková: Sú to rôzne faktory, jedným z nich je napríklad riešenie aktuálneho trhu práce aj v súvislosti s pandémiou korona vírusu. V našom regióne sa postupne zvyšuje nezamestnanosť, čo vytvára podmienky pre vznik sociálnych podnikov, ktorými chcú subjekty pomôcť znevýhodneným skupinám obyvateľstva. Ale napríklad aj situácia v regióne hornej Nitry, kde dochádza k útlmu baníctva, spôsobuje, že sa uvoľňuje disponibilná pracovná sila...

Terézia Vančová: Tí, ktorí sa rozhodujú sociálne podnikať, sú podľa našich skúseností ľudia, ktorí majú jasný zámer. Vedia, čo chcú robiť, ako to chcú robiť, ich projekt má sociálny rozmer od začiatku a podpora zo strany štátu je pre nich len zjednodušenie cesty k presne vymedzenému cieľu. Totiž, ak niekto uvažuje nad sociálnym podnikom, musí si uvedomiť, či je pre neho rozhodujúce podnikať pre zisk alebo pre sociálny cieľ. Zisk je v sociálnom podnikaní druhoradý, väčšina z neho sa používa na podporu pozitívneho sociálneho vplyvu.

S čím všetkým sa môžu na vás potenciálni záujemcovia o sociálne podnikanie obrátiť?

Iveta Ďuricová: Poskytujeme bezplatné, aktuálne a komplexné poradenstvo o sociálnom podnikaní. Žiadateľov o štatút sociálneho podniku sprevádzame pri príprave a predkladaní dokumentov súvisiacich so založením, prevádzkovaním a registráciou podniku. Oboznamujeme ich nielen s výhodami, ale aj možnými rizikami sociálneho podnikania a preberáme možnosti, ako im predchádzať.

Marcela Beníčková: V praxi sa stretávame s pozitívnymi odozvami na činnosť regionálneho centra. Spokojnosť sociálnych podnikateľov pramení z poskytovania relevantných informácií nielen počas zakladania podniku a pomoci pri získaní štatútu, ale aj počas samotného podnikania; s podnikmi sme v stálom kontakte. Zamestnanci regionálneho centra pravidelne absolvujú odborné školenia a workshopy z oblasti sociálnej ekonomiky a ďalších súvisiacich oblastí.

Terézia Vančová: Naše centrum je miesto, kde záujemcovia o sociálne podnikanie získajú všetky dôležité informácie potrebné k rozhodnutiu, či je sociálny podnik pre nich tou správnou cestou. Ani po získaní štatútu však naša spoločná cesta zďaleka nekončí. Registrovaným sociálnym podnikom naďalej ponúkame bezplatné služby v oblasti poskytovania informácií o zmenách príslušnej legislatívy, o sociálnom verejnom obstarávaní, o rôznych výzvach a podporách pre registrované sociálne podniky a podobne.

Aký majú pohľad na rozbeh sociálnej ekonomiky jej hlavní aktéri? O svoje skúsenosti sa s nami podelili zástupcovia registrovaných sociálnych podnikov: Ivana Tóthová - Služby Kalná, s.r.o. r.s.p., Mária Ondriašová - MARION ZM s.r.o. r.s.p., Katarína Ježíková - Minifarma s. r. o. r.s.p. a Marek Matonog - PW Logistics Slovakia s.r.o. r.s.p.

Ivana Tóthová: S myšlienkou zapojiť sa do sociálneho podnikania som sa pohrávala už dlhšie. Pre našu obec bola impulzom aj predchádzajúca dobrá skúsenosť s nezamestnanými obyvateľmi obce, ktorých sme zamestnali na výrobu košíkov. Obnovili si pracovné návyky a následne sa umiestnili na pracovný trh. Prirodzene sme tak dospeli k založeniu obecného sociálneho podniku Služby Kalná. Dnes má päť prevádzok - dohľadové pracovisko, pálenicu, reštauráciu, centrum funkčného tréningu a technické služby. Naše služby chceme skvalitňovať, rozširovať a tým prispievať k vyššiemu počtu zamestnaných znevýhodnených a zraniteľných ľudí v obci.

Mária Ondriašová: Náš registrovaný sociálny podnik je pokračovaním chránenej dielne. Poskytujeme pracie a mangľovacie služby, zamestnávame pracovníčky so zníženou pracovnou schopnosťou. Máme vybudovanú širokú sieť spokojných zákazníkov, zameriavame sa hlavne na oblasť hotelierstva a reštauračné služby, ale aj školy, zdravotné zariadenia, širokú verejnosť. V ďalšej fáze rozvoja plánujeme postupne vybudovať v prevádzke práčovne aj čistiareň odevov a vytvoriť tak ďalšie pracovné miesta.

Katarína Ježíková: Myšlienku sociálneho podnikania nám vnuklo regionálne centrum sociálnej ekonomiky na zasadnutí Miestnej akčnej skupiny pre Kopaničiarsky región. Už v tom čase sme veľmi radi zamestnávali pri zvieratkách v našej Minifarme zdravotne znevýhodnených pracovníkov, s ktorými sme mali a máme výborné skúsenosti. Sociálne podnikanie nám dnes umožňuje prijať viac zamestnancov, ktorí sa môžu v prípade potreby pohotovo zastúpiť. Pôsobíme aj vo vzdelávaní detí a mládeže, v budovaní ich kultúrnych a hlavne morálnych hodnôt. Vítame u nás nielen rodinky s deťmi, ale aj skupiny postihnutých detičiek, detí z detských domovov či stacionárov, spolupracujeme s rôznymi občianskymi združeniami z okolia. Zarobené financie idú naspäť na budovanie areálu a zázemia.

Marek Matonog: Aj náš podnik vznikol transformáciou už existujúcej chránenej dielne. Poskytujeme klientom jednoduché manuálne práce, ako je balenie a prebaľovanie tovaru, skladovanie, polygrafia. Postupne sme zamestnali deväť zamestnancov so zníženou zdravotnou schopnosťou.

Tak ako skoro všetci podnikatelia, mali sme dobré aj zlé obdobia. Tento rok sa síce začal celkom dobre, ale situácia s COVID-19 nám spôsobila drastické zníženie odbytu. Našťastie sme krízu prežili a momentálne ideme dobrým smerom. Do budúcna plánujeme postupné rozširovanie počtu zamestnancov, technológie a snáď aj väčšie prevádzkové priestory.

Posledná otázka pre zástupkyne regionálnych centier sociálnej ekonomiky: Čo by ste odkázali všetkým šikovným obyvateľom s dobrým srdcom z vašich regiónov západného Slovenska, ktorí majú chuť vrhnúť sa do sociálneho podnikania, ale blokujú ich obavy z neznámeho a ešte váhajú?

Iveta Ďuricová: Staviame mosty s pevnými piliermi ku každému jednému z vás, ktorí máte záujem spojiť sily pri rozvoji sociálnej ekonomiky na Slovensku. Hľadáme každého, kto chce byť sociálnym inovátorom, kto má vôľu pomáhať riešiť spoločenské problémy svojimi zmysluplnými podnikateľskými myšlienkami.

Terézia Vančová: Riaďte sa srdcom. Ak máte zámer, ktorého cieľom je pomáhať, my veľmi radi pomôžeme Vám. Príďte nám porozprávať, o čom snívate a spoločne možno nájdeme cestu, ako Vaše sny premeniť na realitu.

Marcela Beníčková: V každom podnikaní, aj v tom sociálnom, sú vždy zo začiatku obavy a strach z neznámeho. V regionálnych centrách ponúkame pomocnú ruku a odpovede na – aj odborné - otázky.

Kontakty na príslušné regionálne centrá sú dostupné na webovom sídle www.socialnaekonomika.sk – Regionálne centrá SE.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu a Európskeho fondu regionálneho rozvoja v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.

www.esf.gov.sk

www.employment.gov.sk

www.ia.gov.sk

Nechajte si posielať prehľad najdôležitejších správ e-mailom

Inzercia - Tlačové správy

  1. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  2. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  6. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov
  7. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku
  8. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom?
  9. Zákazníkov čoraz častejšie zaujíma pôvod výrobkov, ktoré kupujú
  10. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku
  1. Videobanking. Nová éra bankovania je tu
  2. Prokrastinujete? 5 overených tipov, ako nestratiť radosť z práce
  3. Mimoriadny úspech značky Toyota na Slovensku v roku 2020
  4. Pandémia urýchlila zavádzanie nových technológií vo firmách
  5. Pandémia presúva zákazníkov do online priestoru
  6. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste?
  7. Najobľúbenejšie auto Slovákov je opäť ŠKODA
  8. PLANEO Elektro funguje aj počas lockdownu - má akčný výpredaj
  9. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente?
  10. MATADOR Group mení vizuálnu identitu značky
  1. Mozog Penty na kolenách: Aký je Hačšákov príbeh v Pente? 30 594
  2. V centre Bratislavy ako na dedine. Ako sa býva v hlavnom meste? 28 025
  3. Sedem najznámejších pyramíd v Mexiku 12 435
  4. 10 vecí, pre ktoré sa oplatí navštíviť Dominikánsku republiku 10 114
  5. SME.sk zaznamenalo rekordný nárast záujmu čitateľov 8 865
  6. Ohlúpli sme počas Covid roka? 8 320
  7. Wellness trendy, rozhovory a rady pre lepšie zdravie 7 491
  8. Produkujeme viac odpadu, kompostujeme len tretinu 6 567
  9. Ekologická móda? Slovenská firma dokazuje, že to ide 6 289
  10. Zima v koži atopika: aká je starostlivosť o pokožku s ekzémom? 4 998
Skryť Vypnúť reklamu
Skryť Vypnúť reklamu

Hlavné správy z Správy Nitra, Galanta a Šaľa - aktuálne spravodajstvo na dnes| MY Nitra

Marián Tvrdoň je v Ústí nad Labem už sedem rokov, letné (18. 8.) 27. narodeniny však už možno oslávi na lukratívnejšej adrese.

Ščasný: Máme na stred II. ligy, bez posíl tu nebudem

Už teraz je neskoro, vie tréner Nitry po vyhorení so Šamorínom.

Tréner Nitry Michal Ščasný.
Pre obyvateľov Galanty už funguje online rezervačný systém.

Koronavírus: Odberné miesta v Galante (Celoplošné testovanie)

Na Slovensku prebieha celoplošné skríningové testovanie na koronavírus. Pozrite si zoznam odberných miest v Galante

V Nitre otvorili tri materské školy a päť školských klubov

Riaditeľky posudzujú zamestnanie oboch rodičov.

Ilustračné foto

Najčítanejšie články MyRegiony.sk

Frajeri jazdili autom po zamrznutej priehrade, prelomil sa ľad

Ľad si zmýlili s cestou. Mementom pre všetkých by mali byť tragédie, ktoré sa na Oravskej priehrade stali, no zdá sa, že ľudia sú nepoučiteľní.

Polícia pátra po Ľubošovi Blahovi

Policajti hľadajú Ľuboša Blahu z Hornej Vsi.

Odišiel prvý tréner majstra sveta, lúčil sa s ním aj hokejový reprezentant

Gustáv „Guňo“ Buček nás opustil 7. januára vo veku 77 rokov.

Už ste čítali?