Najznámejší román francúzskeho spisovateľa Alexandra Dumasa staršieho Traja mušketieri, podľa ktorého predlohy bol natočený aj film, opisuje životné osudy gaskonského šľachtica d'Artagnana a jeho priateľov, troch mušketierov: Athosa, Porthosa a Aramisa, z ktorých sa stal nerozlučný spolok s heslom ,,jeden za všetkých, všetci za jedného“.
S podobným osudom, ale futbalovým, ktorý sa odohrával na bojisku nazývanom futbalový trávnik, sa môže pochváliť štvorica šalianskych futbalistov: Slavomír Prúčny, Peter Hovorka, Ladislav Jakubec a Imrich Klačko (pozn.: všetci štyria sa narodili v roku 1968), ktorí obliekali nielen dres futbalového klubu Slovan Duslo Šaľa, ale aj slovenskej a československej dorasteneckej reprezentácie.
O šalianskom futbale sa v čase pôsobenia tejto štvorice (a ďalších hráčov v mládežníckych klubových kategóriách) hovorilo ako o liahni futbalových talentov a oprávnene, veď v tom čase nemali v reprezentácii ČSSR štyroch hráčov ani renomované československé kluby, ktoré sa mohli v tom čase chváliť kvalitnou mládežníckou základňou: Ostrava, pražské „S“, Inter Bratislava, Nitra či Žilina. V krátkych profiloch chceme futbalovej verejnosti predstaviť a pripomenúť tých, ktorí boli v tom období nielen ozdobou šalianskeho futbalu, ale neskôr aj písali futbalovú históriu vo viacerých špičkových klubov doma i v zahraničí.
Od mladi mu učarovala lopta
Už v ranom veku Slavomíra Prúčneho bolo mnohým jasné, že v Močenku, v jednej z najväčších obcí Slovenska (v tom čase ešte Sládečkovce), behá po futbalovom trávniku talent, ktorý by mohol neskôr pri odbornom vedení potvrdiť, že aj na vidieku sa rodia výborní hráči. Svoje zrejme urobili aj zdedené rodinné gény. Otec Emil patril v polovičke sedemdesiatych rokov minulého storočia medzi najväčšie osobnosti močenského futbalu, ktorého farby hájil celú aktívnu činnosť. Keď k tomu pridáme lásku k futbalu, tak sa môže táto symbióza vydariť.
Aj vďaka kvalitným výkonom v Šali a samozrejme neustálym štartom v dorasteneckých výberoch Západoslovenského kraja, Slovenska a Československa, ako aj rozhodnutiu riadiaceho orgánu SFZ (pozn.: dorasteneckí reprezentanti museli pôsobiť v 1. lige), siahol po talentovanom Slavomírovi Prúčnom Spartak Trnava a na pôsobenie medzi „bílymi andelmi“ má taktiež pekné spomienky. „V malom Ríme sa v tom čase zišla výborná hráčska partia,“ spomína už zrelý 50-tnik, „ktorá si rozumela nielen na ihrisku, ale aj mimo neho, čo sa nakoniec odzrkadlilo aj na samotných výsledkoch. Nielenže sa nám podarilo v poslednom roku môjho pôsobenia v dorasteneckej kategórii vyhrať prvú dorasteneckú ligu a získať titul majstra Slovenska, ale siahali sme aj po titule majstra Československa. V rozhodujúcom dueli s Baníkom Ostrava sme po nerozhodnom priebehu v riadnom hracom čase prehrali až po rozstrele zo značky pokutového kopu. Keď sa po čase s viacerými spoluhráčmi stretáme, veľmi radi na tieto spoločne prežité chvíle na zelenej tráve spomíname. Boli medzi nami aj bývalí ligisti a reprezentanti Milan Malatinský, Zdenko Frťala, Igor Bališ, ale aj súčasný šéf futbalu v Malženiciach Peter Mach.“
Po skončení pôsobenia medzi dorastencami prišiel pre talentovaného futbalistu presun medzi seniorov a vzhľadom na to, že u chemikov mal v tom čase pod palcom trénerskú taktovku legendárny Juraj Szikora (slovenský biely Pelé), vrátil sa do Šale.
Tri Prúčneho ligové zástavky
Po dvojmesačnom pôsobení v šalianskom FK Duslo, ktorý vtedy hral II. SNFL, však prišiel nástup na základnú vojenskú službu, ktorú si talentovaný stredný obranca „odkrútil“ vo VTJ Karlovy Vary a VTJ Jičín. K Váhu sa vracal už ako hráč druhej najvyššej slovenskej futbalovej súťaže. Pod vedením trénera Jozefa Balažoviča, ktorý v tom období kormidloval šaliansku futbalovú loď až do záveru ročníka 1992/1993, Duslo bojovalo o postup do prvej ligy, ale nakoniec métu - šieste miesto - sa nepodarilo vybojovať.
Bol kráľom futbalových žartíkov. Z historiek Jara Kostolániho pôjdete do kolien Čítajte Šikovný defenzívny futbalista sa dostal na poste stredného obrancu do najlepšej jedenástky denníka Šport, ktorý už v tom čase bodovo hodnotil výkony hráčov, a v lete 1993 sa mu splnil sen. Po dvoch návštevách zástupcov 1. FC Košice, ktoré inicioval prezident Július Rézeš a osobne sa ich zúčastnil tréner Ján Zachar (pozn.: trénoval aj Brno, Spartu Praha, Ostravu, Slovan) a manažér Jaroslav Pollák (držiteľ zlata z ME 1976), kývol Slavomír Prúčny na prestup do radov nováčika prvej ligy. „Zážitky z jeden a pol sezóny pôsobenia v ligovej súťaži zostali pevne zakotvené v mojej pamäti. Mal som tú česť s takými futbalistami a osobnosťami, akými v tom čase boli v 1. FC Košice Jaroslav Olejár, Ondrej Daňko, Miloš Belák, Cyril Stachura, Peter Furda, Ján Blahušiak, Viktor Pobegajev, Igor Kasana, Erich Vágner, Miroslav Vrábel, neskôr Július Šimon, Michal Hipp či Pavol Diňa. Pripísal som si štarty v medzinárodnom PVP s litovským Žalgirisom Kaunas (postup), alebo tureckým 15-násobným majstrom Besiktasom Istanbul, kde sme boli blízko k postupu (2:1, 0:2) a v ďalšom kole by sme boli narazili na slávny Ajax Amsterdam s takými esami ako van der Saar, Seedorf, Rijkaard či Kluivert. Škoda, že to nevyšlo. Napriek tomu sú to spomienky nezabudnuteľné.“
Ďalšie prvoligové futbalové kroky Slavomíra Prúčneho viedli v priebehu zimnej prestávky v roku 1995 na východe republiky do neďalekého BSC JAS Bardejov, kde sa stretol s ďalšími dvomi šalianskymi ligovými veľvyslancami Jozefom Urblíkom a Jánom Chrenkom (pozn.: ten sa neskôr mohol hrdiť s Interom Bratislava zo zisku dvoch titulov majstra Slovenska), ktorí už v kúpeľnom meste pôsobili. „Napriek tomu, že každá z troch ligových zastávok mi dala veľa, a to nielen na poli športovom,“ zaspomínal Slavomír Prúčny, „viac ako tri roky prežité v Bardejove, ktorý je jedným z najkrajších slovenských miest, boli hádam najkrajšie. Dozaista k tomu prispeli nielen futbaloví tréneri Jozef Bubenko so Štefanom Kyselom, ale aj ďalšie hráčske futbalové osobnosti, akými boli Jozef Daňko, Juraj Čobej, Marián Šuchančok, Vladimír Leitner či Marián Ľalík, s ktorými sme spoločne na futbalových trávnikoch úspešne reprezentovali farby Bardejova.“
Odvetnú časť prvej futbalovej ligy v roku 1998 už odštartoval trochu bližšie k domovu, na jeho poslednej prvoligovej zástavke v drese MŠK SCP Ružomberok. Viac ako 30-tisícovému mestu okrem iných turistických atrakcií robia dobré meno aj futbalisti, ktorí už dlhé roky úspešne pôsobia medzi slovenskou futbalovou elitou. „Myslím si, že 18-mesačný pobyt v drese Ružomberku pod vedením trénerov Ľubomíra Páleníka, Miroslava Mentela, Ladislava Jurkemika v spoločnosti takých futbalistov, akými v tom čase boli Viliam Hýravý, Ivan Trabalík, Martin Vyskoč, Ján Šafranko, Maroš Klimpl, Ivan Bartoš, obohatili taktiež moju prvoligovú kariéru,“ dodáva úspešný futbalista Slavomír Prúčny, ktorý sedem rokov úspešne brázdil ligové trávniky skoro v 150 ligových majstrovských zápoleniach.
Zahraničný angažmán a návrat domov
Seniorské pôsobenie na zelenom trávniku si po bohatej prvoligovej anabáze predĺžil o ďalších 18 mesiacov, keď hral v rakúskej regionálnej súťaži v drese Ebreichsdorfu, po ktorom však už nasledoval návrat do Šale, odkiaľ odštartoval do sveta futbalu. „Chcel som chlapcom hrou a skúsenosťami pomôcť na ihrisku k návratu do druhej najvyššej slovenskej futbalovej súťaže. V prvej sezóne sa to ešte pod vedením trénera Tibor Meszlényiho nepodarilo, ale o rok neskôr sme sa už pod vedením skúseného exligistu Ondreja „Bandiho“ Takácsa tešili z postupu. Aj zásluhou kvalitných spoluhráčov: Marián Valenský, Miroslav Andódi, Oskar Lancz, Ľudovít Dékány, Ján Čirik, Adrián Klusa, Štefan Lalák, Marcel Gašparík, Mikuláš Lörinc, Ladislav Vencel. Duslo sa vrátilo tam, kde patrilo a dlhé roky aj účinkovalo.“
Okúsil trénerstvo, ale aj funkcionársku prácu
Bohaté futbalové skúsenosti zúročil na sklonku aktívnej hráčskej činnosti aj vo funkcionárskom sektore. Od januára 2004 totiž zasadol v šalianskom futbalovom klubu na stoličku manažéra, v ktorej pôsobil tri a pol roka. So Slavomírom Prúčnym ešte pred funkciou manažéra, ale aj v ďalších rokoch, sme sa mohli stretnúť ako s trénerom šalianskych mládežníckych mužstiev. „Práca s mladými futbalovými nádejami ma nabíjala veľkou energiou, a preto rád spomínam na Nicolasa Špaleka (Brescia), Renáta Meszlényiho (Šaľa), Patrika Kochana (Inter) či Tomáša Šalatu (Trenčín, Senica), ktorí pred viacerými rokmi patrili taktiež k mojim zverencom v Šali,“ hovorí.
Obchodný zástupca športovej firmy JAKO, Slavomír Prúčny, pôsobil ako tréner aj pri seniorskom futbale v Močenku, Tvrdošovciach či Veči. Jeho synovia Richard a Filip futbalovo vyrastali a pôsobili v Šali, kde sa aj stretli v jednom mužstve. V súčasnosti, ak mu to časový harmonogram dovolí, sa objavuje ako aktívny hráč na viacerých halových futbalových turnajoch, po ktorých aj s ďalšími známymi spoluhráčmi spomínajú na pekné futbalové zážitky, ktoré spolu s futbalovou loptou prežili.
