Na ihrisku vo futbale je vždy len jeden pán, ale v rodine Valentovcov v Šali majú hneď dvoch hlavných rozhodcov. Ale snáď na riadení domácnosti sa vedia dohodnúť... Živými striebrami sú pre nich dve dcérky – Viktória (čoskoro 6) a Zara (3).
Bývalý futbalista Igor Valent to dotiahol už do republikových súťaží. Druhú sezónu vedie zápasy (zatiaľ) druhej ligy. Manželka Zuzana (rod. Štrpková) úraduje okrem treťoligových trávnikov aj na medzinárodnej ženskej scéne, a to už deväť rokov.

Na jeseň 2020 rozhodovala zápas ženskej Ligy majstrov v rumunskej Kluži. „Nominovaná som bola aj na kvalifikačné zápasy žien, ale tie boli pre pandémiu presunuté. V decembri ma s kolegyňami však možno ešte čaká jeden zápas Ligy majstrov,“ hovorí pani rozhodkyňa, ktorá sa udržiava fit pravidelnými tréningami.
Vianočné tradície ožijú v najbližších dňoch aj v ich domácnosti, ktorú obšťastňujú dve škôlkárky. „U nás doma platí, že darčeky nosí Ježiško pod postavený a rozsvietený stromček. Ale ten bude stáť iba, ak dievčatá budú poslúchať. Samozrejme, Viki a Zarka aj píšu listy, aké darčeky by si od Ježiška priali,“ rozhovorila sa mamina. „A keď zazvoní zvonček, ideme sa spolu pozrieť, čo nájdeme pod stromčekom,“ dopĺňa tato Igor.
Jeho polovička si zaspomínala aj na zaujímavé vianočné darčeky z jej detských čias. „Pamätám si, že so sestrou sme sa veľmi tešili z klavíra Casio, po ktorom sme v tom čase veľmi túžili. Niekedy som však bola živá až príliš, a tak som asi ako 13-ročná pubertiačka dostala nečakaný „darček“: Lexikon slušného správania. Z toho mi trošku úsmev zamrzol, ale proste rodičia si potrpeli na výchovu a zásady,“ prezradila Zuzana.
Kým manžel Igor vyrastal v Šali, ona na dedine – vo Veľkých Uherciach. „Pre mňa boli takmer vždy Vianoce spojené so snehom. Jednu zimu, keď veľa napadalo, nám otec spravil pri dome vysokého snehuliaka, mal asi tri metre! To už v súčasnosti nezažijeme. Nezabudnuteľné boli sánkovačky s partiou, a bolo jedno, či na sánkach alebo iba na vreciach. Mali sme veľmi pekné detstvo,“ nostalgicky vraví Zuzka Valentová.
Pre mladú šaliansku rodinu sú Vianoce spojené s tradičnými rituálmi. „Na Štedrý deň máme pestrý program. Igor to nazýva až divadelným predstavením,“ smeje sa Zuzka. Ako matka napríklad prináša na stôl misu jabĺk, orechov a ovocia, spoločne si všetci delia oblátky, krájajú jablká či zachovávajú iné rôzne tradície späté s Vianocami.

„Odkedy bývame v dome, vždy pozývame k stolu svojich rodičov, z mojej strany, aj z Igorovej. Už z toho vznikla pekná tradícia. My mladí zabezpečíme tradičnú rybu a majonézový šalát, starí rodičia prinesú tradičné polievky – hubovú, šošovicovú a hrachovú. Takže zmiešame viacero tradícií pri jednom stole,“ opisuje Zuzana ich Štedrý deň.
K slávnostnému večeru samozrejme patrí ryba. V minulosti ju Igor dokonca vlastnoručne každoročne ulovil! „Som rybár od 9 rokov. Keď som bol chlapec, po škole som šiel na tréning, potom sme s partiou športovali vonku, alebo som šiel na ryby. Dnes, keď podnikám, už čas na rybárčenie nemám, tak kúpime pred Vianocami živého kapra. Ale predtým som napríklad raz chytil kapitálny kúsok - polmetrovú mrenu a jej kúsok sme mali tiež na štedrovečernom stole,“ pochválil sa tato Igor.
Výnimočný vianočný darček dostali Valentovci pred šiestimi rokmi, keď sa 19. decembra na svet prihlásila prvorodená Viktória. „O tom niet pochýb… A mladšia Zara má pre zmenu v dátume narodenia tri šťastné sedmičky. U nás musí byť na Vianoce vždy živý strom, aby sme cítili jeho vôňu. Prajem si, aby sme sa opäť zišli celá rodina pri jednom stole. Dúfam, že to bude možné,“ zakončila Zuzana Valentová náš rozhovor svojím želaním.
A to isté si prajeme aj my ostatní.