Štedrý deň bude mať odteraz v ich rodine smutný nádych. Práve na Vianoce 2020 poslednýkrát vydýchol Jaroslav Ťažký. Mal 66 rokov.
Chlapec z Alekšiniec začínal s futbalom v rodnej dedine. Jeho talent si všimli aj lanári z okresného mesta, a tak začal svoje umenie predvádzať v drese Plastiky Nitra.
V sezóne 1978/79 Nitrania vyhrali SNL s veľkým náskokom a práve Jaro Ťažký bol najlepší strelec celej súťaže. Hneď prvá sezóna medzi federálnou elitou bola jeho najlepšia: v 27 zápasoch strelil 10 gólov.
„Jaro bol dobrý, skromný chalan, nemal žiadne maniere. Bol cieľavedomý športovec a super chalan do partie. Mal čuch na góly, bol výborný zakončovateľ. Pamätám si, že hral stredného útočníka. Hrávali sme v rozostavení 4-3-3, na začiatku 80. rokov silné útočné trio tvorili Borko – Ťažký – Hodúr,“ spomína jeho bývalý spoluhráč Jozef Czuczor.
Neskôr si zahral aj za Levice, Trenčín a Slovan Bratislava.
Po hráčskej kariére trénoval napríklad na Strojári, v Alekšinciach a na Lapáši. V posledných rokoch už nepôsobil nikde, no futbal preňho stále znamenal veľa.
S manželkou Annou mali dve dcéry a syna. Rodina Ťažkých približne tridsať rokov bývala v Nitre, posledné roky už žili v Štitároch.
Radosť mu robil aj 10-ročný vnuk Michal, ktorý dnes hrá za FC Nitra, veľmi mu fandil.
„Bol to starostlivý manžel a ocino, milý, vedel rozosmiať. Mal pozitívnu energiu, často rozprával vtipy. Vedel však aj pomôcť druhým,“ hovorí dcéra Ľuba.

V roku 2001 mu bola udelená Cena obce Alekšince za vynikajúce výkony vo futbale, za propagáciu obce doma i v zahraničí a za rozvoj futbalu v obci.
Jaroslav Ťažký pred dvoma rokmi neprišiel na otvorenie štadióna FC Nitra, hoci pozvánku dostal. Dôvodom bol zdravotný stav.
„Trápila ho ťažká choroba. Bojoval s ňou štyri roky. Zhoršila sa jeho mobilita. Liečba už prestala zaberať. Ale stále mal chuť žiť, stále mal partiu svojich kamarátov. Ku koncu ani nechcel byť hospitalizovaný, tušil, že sa blíži jeho chvíľa. Zomrel na Štedrý deň ráno doma v kruhu najbližších,“ dodala dcéra Jaroslava Ťažkého.
Odpočívajte v pokoji, Jaro!