„Krkavcovité vtáky patria medzi tradične prenasledovanú skupinu operencov. Napriek tomu, že takmer všetci zástupcovia tejto čeľade sú na Slovensku poľovnou z
„Krkavcovité vtáky patria medzi tradične prenasledovanú skupinu operencov. Napriek tomu, že takmer všetci zástupcovia tejto čeľade sú na Slovensku poľovnou zverou a je možné ich loviť zákonným spôsobom, naďalej sa stretávame s prípadmi, kedy sú celé kolónie likvidované nelegálne. Posledný prípad – najväčší masaker vtáctva na Slovensku, ktorý pracovníci polície zistili v lese pri Topoľnici v okrese Galanta, nás doslova šokoval,“ povedal nám koordinátor pre boj proti vtáčej kriminalite Spoločnosti pre ochranu vtáctva na Slovensku (SOVS) Marek Brinzík.
O podrobnostiach prípadu, o ktorom sme v minulom čísle Nitrianskych novín uverejnili agentúrnu správu, nás informoval Mário Kern z Prezídia Policajného zboru v Bratislave. „Vtáky našla pracovníčka Obvodného úradu životného prostredia v Galante Alžbeta Hollá v polovici mája pri náhodnej kontrole v katastri obce Topoľnica. V lesíku, kde je hniezdna kolónia havranov čiernych, našla na zemi približne dvadsať mŕtvych havranov. Bolo to podozrivé, tak to oznámila na Štátnu ochranu prírody SR. Pretože toto miesto patrí pod chránenú krajinnú oblasť (CHKO) Dunajské luhy, pracovníci CHKO prišli a zabitých havranov, ktoré boli v relatívne najlepšom stave, zaslali na veterinárne vyšetrenie. Tam sa zistilo, že všetky havrany boli zastrelené. V niektorých sa ešte nachádzali projektily – broky, a tiež tzv. diabolky zo vzduchovky. Niektoré priestrely boli také silné, že sa dá predpokladať aj použitie malorážky, ale nevylučujeme ani brokovnicu a ako som už spomenul, vzduchovku. Priestrely z guľovnice sa na vtákoch nenašli. Tieto závery nás viedli k úsudku, že osoba nekonala sama, a že určite konalo viacej osôb.“
Pracovníčka životného prostredia A. Hollá počkala na výsledky röntgenov vtákov a hneď potom 27. mája podala na políciu trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Policajti podnet prijali a šli sa pozrieť na miesto činu. Bolo už neskoré popoludnie, prehliadku nedokončili, ale už vtedy stihli nájsť asi sedemdesiat mŕtvych vtákov. „Ja som sa o prípade dozvedel prostredníctvom Krajského úradu životného prostredia v Trnave, a v pondelok 30. mája som kontaktoval príslušné orgány polície v Galante. Očakával som, že prehliadka miesta činu v lese bude komplikovanejšia, lebo policajti nemajú s podobnými prípadmi skúsenosti. Ďalším problémom bolo manipulovanie s uhynutými živočíchmi. Polícia by nemala s nimi manipulovať. Ja mám výnimku ministerstva životného prostredia na manipuláciu s chránenými živočíchmi, a podarilo sa mi spojiť s Marekom Brinzíkom, ktorý mi pomohol a zabité vtáky aj odfotografoval. Pozbierali sme dvestotridsaťdeväť havranov, pričom dva z nich boli ešte živé. Jeden bol v takom stave, že do večera pravdepodobne uhynul. Ten druhý bol v dobrom stave. Napojili sme ho vodou a vypustili. Videli sme letieť aj havrana, ktorému visela noha, takže bol asi do nej postrelený. Ťažko povedať, či s týmto zranením prežije. Na kukuričnom poli vedľa hája sme našli sedem zabitých havranov, ostatné sme našli v lese priamo pod hniezdami. Asi deväťdesiat percent nájdených mŕtvych havranov boli mláďatá, ktoré mali možno päť až sedem dní pred vyletením z hniezda. Väčšina mláďat bola väčšia. Približne deväť mŕtvych vtákov, ktoré sa zachytili nohou, viselo na stromoch alebo z hniezd.“
M. Kern predpokladá, že celkový počet zabitých vtákov by mohol byť asi tristo, pretože v hniezdach určite budú ďalšie mŕtve vtáky. Je možné, že keď budú havrany robiť náhradné znášky, vyhádžu mŕtvych vtákov dolu z hniezd. Presný počet hniezd je vraj ťažko odhadnúť, lebo listy stromov niektoré z nich zakryjú, ale predpokladá sa, že ich tam môže byť od šesťdesiat do osemdesiat.
M. Kern sa domnieva, že v tomto prípade došlo ku klasickej činnosti, ktorá sa robila možno pred niekoľkými desiatkami rokov a patrila k takzvanému extenzívnemu poľovníctvu. „Bola to klasická vystreľovačka hniezd. Dobre mierenou ranou môžete napríklad brokovnicou zabiť všetky vtáky, ktoré sú v hniezde. Asi desať percent zabitých boli dospelé vtáky, takže sa dá predpokladať, že ich strieľali pri kŕmení mláďat. Práve pre tento dôvod sme trestné stíhanie začali aj pre trestný čin pytliactva, kde v odseku dva ide konkrétne o pytliactvo zavrhnutiahodným spôsobom, čím sa rozumie streľba na hniezda a na vtáky, ktoré kŕmia mláďatá. Ťažko si viem predstaviť zavrhnutiahodnejší spôsob.“
Spoločenská hodnota zabitých vtákov bola vyčíslená na jeden milión dvesto tisíc korún a páchateľovi, alebo páchateľom hrozí päťročné väzenie. „Tento prípad vrhá tieň na určité skupiny ľudí, ktoré majú výhrady voči havranom. Je to možno časť poľovníkov, ktorí nesprávne považujú havrany za škodnú zver. Ale pri tomto prípade je zaujímavá aj skutočnosť, ktorú sme zistili vyšetrovaním, že v roku 2000 si nejaký miestny poľnohospodársky podnik v galantskom okrese dal žiadosť na vystrieľanie kolónie havranov. To je samozrejme neprípustné. Vtedy prípad skúmala štátna ochrana prírody. Ochranári zistili veľmi zaujímavú okolnosť – že na mieste nedávneho masakru v lese pri Topoľnici došlo k podobnej streľbe na vtáky už v roku 2001. Spoločnosť pre ochranu vtáctva na Slovensku zasa zistila, že okres Galanta je región, kde bolo zistených najviac odstrelov vtákov v rámci celého Slovenska. Som presvedčený, že občania pri prechádzke lesom v Topoľnici museli nachádzať mŕtve a poranené vtáky Rád by som ich touto cestou oslovil, že ak majú nejaké poznatky o masakre havranov, aby ich oznámili polícii.“
MARIÁN MRVA
Foto: Marek Brinzík
