Pred prvým bodom nespravil autoškolu. Po päťstom žartuje, že bude riadiť klub

V riadnom hracom čase mu kolegovia Hrnka a Tvrdoň (z posledných piatich zápasov majú dokopy iba dva body) neťukli do tutovky, v predĺžení už vzal tretiu výhru Nitry v rade do vlastných rúk.

Gól mu na čiare zhabal Bezúch, vzápätí trafil konštrukciu, nebezpečnú Duklu napokon popravil osem sekúnd a osem stotín pred nájazdmi – ako symbolickú odplatu za decembrový debakel 5:8 v Trenčíne. Ale trochu komicky: tečom od hosťa Bokroša...

MAREK SLOVÁK (32) dal prvý extraligový bod v osemnástich Skalici po Vianociach 2006, päťstý dnes, o 14 rokov a 6 dní, keď 137. gólom za Nitru vyrovnal legendárneho Ľubomíra Kolníka. „Snáď ešte zlomím nejaký rekord,“ jasal „Čibi“ po večeri ako z ríše snov.

Ako ste videli víťazstvo 3:2 v predĺžení nad Trenčínom?

Zaslúžené víťazstvo. Mohlo to byť aj za tri body, rovnako ako v minulom zápase sme vzadu hrali fakt dobre. Niekedy to vyzeralo, že má Trenčín prevahu, ale my sme dobre vypĺňali priestory. Škoda tej hernej situácie, to buly (152 sekúnd pred koncom príklep Ackereda na 2:2) ale to sa stane. Dukla parádne korčuľovala, musím pochváliť jej aktivitu, prechod do pásma, bola fakt dobrá.

Pevne verím, že si to prenesieme a aj naša lajna začne dávať góly. Trošku sa trápime v zakončení.

V predĺžení ste skórovali až z tretej šance a veľavravne ste sa po góle na 3:2 chytili za hlavu...

Hneď v prvom striedaní som vyhral súboj jedného na jedného, ostalo to pár centimetrov pred čiarou. Do druhej šance mi pekne nahral „Trto“ (Marek Tvrdoň), bola to konštrukcia. V tretej traja Trenčania pripadli a chcel som to nahrávať do prázdnej brány, chvalabohu sa to odrazilo za čiaru.

Marek Slovák bodoval v dvanástich z posledných trinástich zápasov Nitry v extralige. Dnes s tečom Bokroša (vzadu) v predĺžení rozhodol o výhre 3:2 nad Trenčínom. (zdroj: Miroslav Slávik)

Po dvoch vianočných prehrách o tri góly prišla tretia výhra Nitry v rade. Každá bez odídeného lídra Lantošiho. Dobrý signál, však?

Možno nemáme takú ľahkosť v šanciach, ale zase to ubojujeme vzadu – takéto víťazstvá sú cennejšie než 7:0.

Zlatú prilbu pre najlepšieho hráča Nitry ste v kabíne dostali vy?

Nie – „Holeš“ (Adrián Holešinský). Úplne zaslúžene. Rozdal parádne hity. Zniesol ranu a bola z toho presilovka.

Sadla by ale aj vám. Za 500. bod v extralige a 137. gólom v drese Nitry, čím ste dobehli Kolníka...

To je... (zasekol sa) To som si určite nikdy nepredstavoval, že by som Ľuba dobehol. Ešte som mal tú česť s ním hrať, keď som tu ako malý fagan nosil jedlo do kabíny a „Koma“ oslavoval štyridsiatku. Vyrovnať ho je krásne a pevne verím, že ešte zlomím nejaký rekord.

O tej päťstovke som vôbec nevedel. Keby áno, odložil by som si aspoň puk. Musím povedať vedúcemu, nech behne do kabíny rozhodcov, určite si ho odložím.

Pamätáte si ešte na prvý bod?

Fú...

Dva góly Skalici, 28. december 2006.

Jasné, ozaj, dvadsiateho ôsmeho! Deň predtým alebo v ten deň som nespravil autoškolu. To si pamätám. Dal som ich „Hamasovi“ (Peter Hamerlík), s ktorým som vlani dokonca hrával za Bratislavu Capitals, aj sme to prebrali.

Aké si spomínate na tie časy?

Začínal som v lajne s Andrejom Kmečom. V kabíne sedeli aj Miro Kováčik a Tomáš Chrenko a, vidíte, oni sú hore (riaditeľ a generálny manažér HK), ja ešte hrám. Verím, že to bude takto ešte dlhšie a potom ich vymením ja. Ale nie, žartujem (smiech).

Teraz sa zrejme cítite už ako mentálny aj herný líder.

Z veku (32) a počtu zápasov (873 v profesionálnej kariére) to tak asi vyplýva. S chalanmi sa bavím akoby boli mojimi rovesníkmi – som za každú srandu. Myslím si, že aj oni k nám vzhliadajú a učia sa. My im povieme, keď je niečo treba. Nedelíme sa však na starých a mladých.

Nitru 35 zákrokmi, najmä v šanciach Okuliara, podržal brankár Evan Cowley. (zdroj: Miroslav Slávik)