MOČENOK. Dievčatá mávajú k tvorbe šperkov blízko od detstva, Stanislava Sabová však k tejto záľube neinklinovala, dnes ju však šperkárstvo živí.
„Uplietla som pár náramkov z nitiek, ale veľmi mi to nešlo. Ale na druhej strane som mala vzťah k drahým kameňom a minerálom. Pamätám si, že som nosila na krku takú malú sklenenú fľaštičku s kúskami ametystu. Ešte ich občas niekde v obchodoch vidím.“
Jej vzťah k umeniu sa v detstve prejavoval kreslením. „Kreslila som stále. Nakoniec som mala pár obrázkov na výstave na Agrokomlexe s pánmi maliarmi, ktorí boli odo mňa o niekoľko generácií starší.“ Mala vtedy sedem rokov.
Vzťah k šperkom si vytvorila počas školy

Vzťah k šperkom nemala, ani keď sa prihlásila na stredoškolský odbor umelecký zlatník – klenotník. „Nevedela som o tom nič a nevedela som, čo má čaká. Školu som si vybrala kvôli kresleniu, ktorého sme tam mali až-až. Asi v druhom ročníku ma to chytilo a už nepustilo.“ Pri šperkoch sa tak umelecky vyžije, že nepotrebuje kresliť obrazy.
„Mala som 16 rokov a vedela som, že toto je moja cesta. Myslím si, že to videl aj môj majster, s ktorým som sa vždy dohodla, ktorá retiazka sa mi páči a že sa ju chcem naučiť robiť. Potom z nich vznikal taký môj vzorkovník,“ spomína Stanislava. Neskôr v štúdiu pokračovala na UKF v Nitre v odbore Technická mineralógia a gemológia.
Jediná z rodiny

Jej profesijné začiatky boli ťažké. V rámci rodiny bola jedinou, ktorá sa v podobnom odvetví realizovala. „Nemáme rodinnú firmu so šperkami, kde by som len naskočila na rozbehnutý vlak. Všetko bol pokus – omyl. Všetko som si musela sama vyskúšať a naučiť sa. Nemal mi kto poradiť, ale vždy som natrafila na niekoho kto mi pomohol, či už s eshopom, kameňmi, logom...,“ hovorí Stanislava.
Šperky tvorí z detských kresieb
Stanislava sa v rámci svojej praxe venuje aj tvorbe šperkov z detských kresieb. Inšpiráciou pre ňu bola dcéra. „Keď prvýkrát napísala slovo mama, bola to pre mňa taká veľká vec, že som si ten nápis preniesla do prsteňa. Fotky som dala na Facebook a už to išlo. Začali sa mi ozývať žienky nielen s nápismi, ale aj s obrázkami, ktoré chceli do šperkov.“
Pri výrobe týchto personalizovaných šperkov je pre ňu dôležitá najmä nositeľnosť a pevnosť. „Nemôže škriabať, nemôže mať ostré hrany, nemôže sa zachytávať do oblečenia. Musím myslieť na to, aby som doň vložila čo najviac detailov a aby sa čo najviac podobal na obrázok, ktorý mám ako predlohu. Ak je to potrebné, upravím veľmi dlhé vytŕčajúce časti.“
Ročne vyrobí stovky šperkov. Čas, ktorý strávi pri výrobe jedného závisí od jeho zložitosti. Rozpätie sa pohybuje od pár hodín až do niekoľkých týždňov.