Svet umenia utrpel ďalšiu stratu. Zomrel dlhoročný herec nitrianskeho divadla

Kolegovia a priatelia si ho budú navždy pamätať ako človeka oddaného divadlu a ideám slobody a spravodlivosti.

NITRA. V nedeľu 3. januára naposledy vydýchol slovenský herec Zoltán Hlaváč. Budúci mesiac by oslávil 83. narodeniny. Smutnú správu oznámilo prostredníctvom sociálnej siete Divadlo Andreja Bagara v Nitre, v ktorom Hlaváč dlhé roky pôsobil.

Prostredníctvom divadla našiel aj svoju lásku. Bol manželom herečky a dlhoročnej členky umeleckého súboru DAB v Nitre Evy Hlaváčovej. Jeho divadelní kolegovia a priatelia si ho budú navždy pamätať ako čestného, dobrého a charakterného človeka oddaného divadlu a ideám slobody a spravodlivosti.

Prečítajte si tiež

Prečítajte si tiež Nečakane zomrel spevák legendárnej kapely Profil Čítajte

Zoltán Hlaváč sa narodil 20. februára 1938 v Lúčnici nad Žitavou. Hneď po skončení štúdia herectva na VŠMU v Bratislave v roku 1962 sa stal členom umeleckého súboru Krajového divadla Nitra. „Jeho prvou postavou bol Fiore v Candoniho dráme Túžba sobotňajšieho večera, kde si zahral po boku Adely Gáborovej a Magdy Pavelekovej,“ pripomenulo DAB.

Jeho herecké výkony nezostali nepovšimnuté. Divadelnú kritiku zaujala najmä jeho hravosť a prirodzenosť. Diváci ho mohli vidieť v mnohých inscenáciách, ako napríklad v Shakespearovej tragédii Othello či v Čapkovej hre Vec Makropulos, zahral si aj vo viacerých inscenáciách v réžii Karola Spišáka: Škriepky v Chiozze, Pygmalion, Nebo na zemi, Pani Bovaryová, Matka a Smrť Ďurka Langsfelda.

Ako uviedlo DAB, v auguste 1968 dal najavo svoj odmietavý postoj k príchodu spojeneckých vojsk. kvôli čomu bol menej obsadzovaný a po odmietnutí účinkovať v predstavení pre sovietske vojsko bol z divadla prepustený. Až v roku 1973 sa stal opäť interným členom Krajového divadla Nitra, kde pôsobil ešte do roku 1984.

„Tieto udalosti však navždy poznačili jeho ďalší osobný aj herecký život a Zoltán Hlaváč sa verejnosti predstavoval zväčša už len v menších postavách,“ komentovalo DAB.

Po návrate na divadelné dosky zaujal vtipným spracovaním postavy Kudimova vo Vampilovej komédii Starší syn. V 70.rokoch začal spolupracovať s režisérom Karolom Spišákom na inscenáciách: Jánošík abo Na skle maľované, Surovô drevo či Mária Stuartová.

Blysol sa aj v hrách Návšteva starej dámy a Muž ako muž v réžii Miloša Hynšta, ale aj v oceňovaných inscenáciách Jozefa Bednárika Titus Andronicus a Trójanky.

Diváci ho mohli vidieť aj na televíznych obrazovkách v tituloch ako V tieni vlkov, Brána k domovu, Príbeľská vzbura Janka Kráľa, Prvá vina odpustená, Na vysokej skale: Múdry blázon a Frndolína.

Poslednou inscenáciou na doskách nitrianskeho divadla, v ktorej účinkoval, bola Hviezdoslavova tragédia Herodes a Herodias v réžii Martina Kákoša. Česť jeho pamiatke.