NITRA. Prirovnal by som to behu po mínovom poli. My, čo robíme v nemocniciach, hovoríme, že nám tu vybuchujú míny pod nohami. Ale bežíme ďalej, aby sme pomohli čo najviac chorým ľuďom napriek tomu, že riskujeme doslova naše zdravie a životy, taktiež zdravie a životy našich blízkych.
„Oni“ nám tu kričia, že žiadne míny neexistujú, nech tu nedramatizujeme.
Ja už tomu ozaj nerozumiem. Tak my, čo vidíme, čo sa tu deje, nám tu umierajú ľudia pred očami, proste prosíme, aby nám ľudia pomohli svojou disciplinovanosťou a ušetrili tak životy možno aj svojich blízkych.
„Oni“, tí čo o celej situácii nemajú ani páru, svätosväte tvrdia, že Covid neexistuje a nie je sa čoho báť. S úsmevom na tvári sledujú štatistiky nakazených, hospitalizovaných, mŕtvych...
Ako to pochopiť? Je to zvrhlosť ? Absolútna strata súdnosti? Duševná pomätenosť? Či čo to vlastne je?
Hovorí sa, že za každým masovým vrahom sa skrýva ťažké detstvo a z toho plynúca porucha osobnosti. Našim novodobým „masovým vrahom“ / hejteri, internetoví dokrútenci a žiaľ aj mnohí politici / asi ozaj nebolo dopriate dostatok rodičovskej lásky. Jednoducho neverím, že človeka, ktorého pohladila láskavá ruka, by mohol mať toľko jedu v srdci... Keby aspoň ten jed nechrlili okolo seba.
Prosím tých, u ktorých zostal čo len kúsok zdravého rozumu, aby nepočúvali hlupákov, ale aby vypočuli tých ľudí, ktorí im možno zajtra budú pomáhať zachraňovať život.
Prosím, zamyslime sa ...
Autor: Dr. Ján Birčák, Nitra
