Je pravdepodobne najmladším trénerom, ktorý kedy viedol zápas hádzanárskej Ligy majstrov. Ako člen realizačného tímu sa už tešil z trofejí v Maďarsku i Rusku, na lavičke ruskej reprezentácie si užil nedávne majstrovstvá Európy. Bol na nich jediným Slovákom v akcii, ak nerátame delegátku Füleovú.
Keď začínal s trénerstvom, užil si aj kuriózny súboj. V dorasteneckom zápase Šale s Michalovcami (2010) stála na opačnej lavičke jeho mama Ľubica.
Kariéru rozbehol mimo rodnej Šale, odkiaľ je už preč viac ako desať rokov. Dohovorí sa anglicky, nemecky, maďarsky a rusky.
Tomáš HLAVATÝ má stále len 34 rokov, ale na konte už veľa trénerských skúseností i zážitkov.
Vyrastali ste v športovej rodine. Hádzaná bola jasná voľba?
Áno. Mama bola dlhoročná profi hádzanárka a tiež reprezentantka. Ja som hádzanú hrával v Šali za miestny klub, v tom čase sa mužská hádzaná v meste práve prebúdzala. Na partiu chalanov sa nedá zabudnúť, rád by som ich aj vymenoval, ale nechcem na nikoho zabudnúť, ha-ha... Ja som hral do momentu, keď som odišiel do Michaloviec, tam som sa už naplno venoval len trénovaniu. Inak, naháňal som aj futbalovú loptu za Trnovec nad Váhom, dedinku, odkiaľ pochádza môj otec. Za strednú školu aj volejbal...
Ako ste rozbehli trénerskú činnosť?
Tento vývoj bol dosť zamotaný. Začínal som ako pomocník mojej mame, keď viedla dorastenky v Šali, potom som pracoval s mladšími dorastenkami a tu sa to prakticky celé začalo. Potom som sa presunul do Iuventy a už to pokračovalo stále ďalej.
Aké máte vzdelanie?
Ukončil som Fakultu telesnej výchovy a športu v Bratislave. Hádzanársku master coach licenciu som si spravil v Maďarsku.
Ako je možné, že v takom mladom veku máte už dosť zaujímavé angažmány?
Či sú to zaujímavé angažmány, musia zhodnotiť druhí. Ja som dvoma nohami na zemi, lebo v našej profesii ste jeden deň tam a na druhý deň všetko môže byť inak. Asi je za tým tvrdá práca a investícia do osobného rozvoja. Jednoducho, musíte ísť cieľavedome za svojím. Pracovať, makať a keď sa niečo nepodarí, tak to hodiť za hlavu a ísť ďalej. Treba brať pády ako skúsenosti, ktoré vám pomôžu v ďalšom vývoji kariéry.
Ďalej sa dozviete aj toto:
aké úspechy už dosiahol vo svojej trénerskej kariére
* prečo si cení triumf v ruskom Superpohári
* či by chcel raz pracovať s mužmi
* ako hodnotí ME v Dánsku
* či bude pokračovať na lavičke ruskej reprezentácie
* prečo sa musí stále vzdelávať v hádzanej
* čo ho na hádzanej baví
* o čom sníva
* ako vidí súčasnosť slovenskej hádzanej
* výber zo zážitkov z Ruska: o šoféroch, o cestovaní, ktoré ruské jedlo neznáša a samozrejme o alkohole
* aké má plány s priateľkou
