Poznali ho hlavne milovníci kulturistiky. Ing. Gustáv Buček bol dlhoročným trénerom a prezidentom kulturistického oddielu Slávie VŠP Nitra. Začiatkom tohto roka sa skončila jeho pozemská púť.
Gustáv Buček sa narodil v roku 1943 v Trenčíne, neskôr sa jeho rodina presťahovala pod Zobor. V Nitre vyštudoval VŠP a svojej alma mater zostal verný po celý čas. Pracoval ako výskumno-vedecký pracovník na Katedre environmentalistiky a zoológie.
Jeho koníčkom bol šport - hlavne kulturistika a vysokohorská turistika. „Guňo bol dobrovoľným členom Horskej záchrannej služby TANAP-u, vyšiel hádam na všetky tatranské štíty, poznal každý vrch, často sme tam chodili. A jeho celoživotnou láskou bolo cvičenie s činkami. Do posilňovne chodil celý život, cvičil ešte aj teraz v decembri. Žili sme spolu 54 rokov, až kým mu nezlyhalo srdiečko," povedala pre MY noviny jeho manželka Zitka.
Manželia Bučekovci vychovali syna Gilberta, ktorý im s manželkou Gabrielou doprial radosť z dvoch vnúčat - Gabiky a Samka.
„Guňo bol aj veľmi sčítaný človek, a to vo všetkých oblastiach. Mnohí mu hovorili, že je chodiaca encyklopédia. Športové gény po ňom zdedili syn aj vnuk," dodáva manželka.
Syn Gilbert bol majstrom Slovenska v parašutizme v skupinových zoskokoch a Samuela Bučeka dobre poznajú fanúšikovia hokeja. Je odchovancom Nitry a reprezentantom Slovenska.
Gustáv Buček priviedol viacerých nitrianskych kulturistov k pekným úspechom. Napríklad Rastislav Užovič a Karol Piršel sa stali majstrami Slovenska.
Tri roky viedol aj Rasťa Solára, neskoršieho majstra sveta a majstra Európy. „Všetci ho volali "Guňo". Ako dorastenca ma vyberal do kulturistického oddielu a viedol ma v rokoch 1994 až 1997. Bol to môj prvý tréner, ešte spolu s Vladom Bátorom. Bol to fanatik do kulturistiky, bolo s ním veľa zábavy, rozprával nám vtipy. Vždy bol vysmiaty, v dobrej nálade, veľký dobrák, s dobrým srdiečkom. Okrem toho, že bol náš tréner, sám stále cvičil, štyrikrát do týždňa so železnou pravidelnosťou, každý pondelok, utorok, štvrtok a piatok. Ešte zvykol srandovať, že ak má ísť na nejaký pohreb, nech je to len v stredu," zaspomínal na pána Bučeka legendárny svetový šampión R. Solár.
Na pohrebe Gustáva Bučeka mohli byť oficiálne prítomní len šiesti ľudia, ale mnohí ďalší si našli spôsob, ako sa s ním rozlúčiť. Najbližšiu rodinu dojalo, keď Karol Piršel dal jeho medailu do trénerovej rakvy. Vnuk Samo mu zasa na večnosť prenechal jeho dres z úspešných MS do 20 rokov a rodina ho odprevadila na poslednú cestu symbolicky s obrázkom vysokohorských tatranských štítov.
„Guňo“, odpočívajte v pokoji!
