Vyrastal v Šali, odkiaľ sa dostal do veľkého futbalu. Viac ako sedem rokov brázdil ligové trávniky, tešil sa z dvoch majstrovských titulov a dvoch Slovenských pohárov.
S Jánom CHRENKOM (51) sme si spoločne zalistovali v jeho bohatej hráčskej a trénerskej kariére.
Spomienky na mladosť
Ako to bolo v začiatkoch futbalovej prípravy, Ján Chrenko spomína: „Bolo výhodou, že šaliansky futbal dokázal už v tom čase aj vďaka šikovným funkcionárom a podpore Dusla vytvoriť pre mládež dobré podmienky. Dobre fungovala pyramída od prípraviek cez starších žiakov až po dorasty a tá vyprodukovala viacero futbalistov, ktorí robili dobré meno klubu.“
Preto nezabúda pri spomienkach na prvých trénerov - Zoltána Mojzesa, Michala Vrbovského, Kolomana Pála, ale aj na spoluhráčov: Igor Zemko (hral aj za Slovan), Radovan Marinčák (ligový rozhodca), Marián Félix (prezident FC Neded), Marián a Milan Faltinovičovci, Silvester Ižman, Marián Ivanov, Ondrej Hajduk, ale aj Imrich Klačko a Ladislav Jakubec (neskôr československí dorasteneckí reprezentanti). V doraste účinkoval v druhej najvyššej súťaži. Pod vedením skúsených trénerov pedagógov (Ivan Braník, Štefan Gyurek, František Čajkovič) sa futbalovo zdokonaľoval, až prišla chvíľa, na ktorú sa najviac tešil. Bola ňou pozvánka na prípravu so seniorským kolektívom.
Rozpaky vystriedala spokojnosť
Výberovým sitom do prípravy so seniormi prešli z dorastu okrem Chrenka dorastenecký reprezentant Slavomír Prúčny, technický záložník Karol Takács a nekompromisný obranca Ondrej Hajduk. „ Na úvodné „rande“ s budúcimi spoluhráčmi nezabudnem,“ hovorí, „pretože po mojom vstupe a slušnom pozdrave do kabíny „dobrý deň“ vybuchol hlasný smiech a rehot, ale padli aj vtipy... Zháčil som sa a povedal som si: Vidíš, takto dopadne slušne vychovaný človek.“ V kádri trénera Juraja Szikoru bolo viac hráčov s ligovými skúsenosťami: Ján Hlavatý, Koník, Galovič, Žilkay, Meszlényi, Weibel, Valent. „Asistentom bol v tom čase populárny „Bandy“ Takács. Viacerí šalianski hráči ako Juraj Szabo či Ladislav Juhász si ma zobrali pod ochranné krídla a po skončení prípravy už bolo všetko o.k. Pred štartom súťaže som zostal zo štyroch adeptov na seniorský dres iba sám, keď Prúčny nastúpil na vojnu, Takács išiel študovať na vysokú školu a napodobnil ho tiež Hajduk (pozn.: je primárom urologického oddelenia v NsP Galanta).“
Futbalisti stále čakajú. Korona zmenila život aj trénerom Čítajte Napriek tomu, že zverenci trénera Szikoru boli po jeseni s 20 bodmi až štvrtí (viedla Dubnica s 24 b), šanca na postup z divízie žila. Tvrdá zimná príprava utužila hráčsky kolektív, ktorý to na jar poriadne „rozbalil“. Najskôr Duslo porazilo doma Senec (2:1), rozdielom triedy (3:0) vedúcu Dubnicu, vyhralo aj 4:2 v Bánovciach a čelo tabuľky sa bodovo vyrovnalo. Z kandidátov na postup v ďalšom priebehu vypadli Dubnica s Trenčínom, a tak sa súboj o postup zúžil iba na duel Senca so Šaľou. Silnejší boli nakoniec futbalisti od Váhu, ktorí sa už kolo pred koncom po výhre doma s Handlovou 3:2 tešili z návratu do I. SNL.
Opojenie z postupu a oslavy nemohli trvať večne, pretože na nováčika čakala náročná súťaž. Keď chcela Šaľa v súboji s kvalitou obstáť (pozn.: Prešov, Michalovce, ZŤS Košice, Žilina), musela byť dobre pripravená. Pred štartom prišlo v kolektíve k niekoľkým zmenám (pozn.: do Rakúska zamieril kapitán Hlavatý, odišli aj Koník s Rožičom, novými hráčmi sa stali Czuczor, Jonis, Kovačovič). „ Na úvod v I. SNL samozrejme dodnes živo spomínam,“ hovorí Ján Chrenko, „veď prišiel hneď po roku môjho pôsobenia medzi seniormi. Hneď v 1. kole sme pred 3000 divákmi uhrali 2:2 remízu na pôde exligového Prešova, bezgólovú remízu sme dosiahli aj v Košiciach so ZŤS a nezabudnem ani na výhru 2:0 nad Žilinou. Žiaľ, viac som toho už v drese Dusla v ročníku nestihol odohrať, pretože na mňa čakala vojenská služba.“
Vojna a návrat domov
Dobrou správou bola, že Chrenko narukoval do susednej Serede (II. SNL, tréner Földeši). Po roku sa však VTJ sťahovala do Trenčína, kde pokračovala v II. SNL už pod novým názvom. „Návrat zo zeleného ma však herne veľmi nepotešil,“ pokračuje, „pretože pred štartom nového ročníka prišlo v mužstve k viacerým zmenám, novým kormidelníkom sa stal Fridrich Hutta a mužstvo veľmi zle odštartovalo. Po 3 kolách sme boli bez bodu a skóre 1:6 až na konci tabuľky. Nedarilo sa žiadnej formácii a po polovičke súťaže sme dokonca zimovali až na 15. mieste tabuľky (9 bodov). Tento stav pri príležitosti 70. výročia osláv založenia futbalu v Šali bol nemysliteľný a nebolo na čo čakať.“
V zime odstúpilo celé vedenie FK Duslo a nový výbor na čele s Jánom Sabovčíkom začal hneď zostra očistu hráčskeho kádra. Odišlo niekoľko hráčov, z Dunajskej Stredy prišlo trio kvalitných hráčov J. Urblík, M. Radványi a O. Škarecký, z Trenčína Mičega a keď sa podarilo po 4. kole vedeniu angažovať dvojicu ruských futbalistov Oleg Tarasov a Saša Odincov, bolo zrejmé, že šaliansky futbal chce oslavovať v pohode, čo sa nakoniec aj podarilo.
Šaľa napriek toľkým zmenám v kádri vytvorila výborný kolektív, ktorý sa nebojácne pustil do svojich súperov. Postupne zostalo na ich štíte osem súperov, 5-krát sa po remíze so svojimi súpermi delili a smutní boli iba v dvoch dueloch. Posledné 30. kolo ročníka sa však už nieslo v slávnostnom duchu (nechýbala podniková dychovka), pretože Trnava bola so ziskom 40 bodov už istým účastníkom najvyššej súťaže a Šaľa oslavovala záchranu. Súboj dvoch najúspešnejších mužstiev jari nakoniec skončil deľbou bodov 2:2, keď góly chemikov strelili Chrenko a Radványi, ktorý bol aj najlepším strelcom Dusla. K úspešným oslavám futbalového jubilea v Šali prispeli postupom do 1. ligy aj dorastenci Dusla (tréner Jozef Szalay) a rok predtým aj žiacky kolektív, ktorý si taktiež vybojoval najvyššiu súťaž (tréneri Milan Takáč a Jozef Hrušovský). Práve postupy mládežníkov boli tou najlepšou odmenou pre funkcionárov Dusla.
Ponuke z Bardejova neodolal
Konsolidácia šalianskeho kádra priniesla bezproblémové pôsobenie v ďalších ročníkoch súťaže, kvalitné výkony, ale aj ponuky k prestupu do ligy. Po skončení ročníka dostal takúto ponuku aj Ján Chrenko z radov nováčika najvyššej súťaže BSC JAS Bardejov (a rovnako tak aj Jozef Urblík). „Samozrejme, že som sa tejto ponuke potešil,“ hovorí Ján Chrenko. „Aj preto, že sme zo Šale cestovali do nového klubu dvaja, veril som, že sa nám podarí zapadnúť do hráčskeho kolektívu a budeme platnými hráčmi nového klubu, ktorý nechcel pobudnúť v najvyššej súťaži nakrátko.“ Podľa toho, že šaliansky rekordér pôsobil v prvoligových štruktúrach Bardejova viac ako tri roky a odohral v jeho drese viac ako 100 zápasov (9 gólov), vládla s jeho účinkovaním na východe spokojnosť. Nečudo. Hneď v prvom ročníku sa šalianskym vyslancom nadmieru darilo (Urblík 9 g., Chrenko 6) a mali veľký podiel na umiestnení Bardejova v prvej polovici tabuľky. V ďalšom roku sa v spoločnom bardejovskom drese stretli aj s bývalým šalianskym kolegom Slavomírom Prúčnym (prestúpil z 1. FC Košice) a v trojici sa aj im lepšie ťahalo. Na spoločne chvíle prežité v bardejovskom drese, ako aj na spoluhráčov (Kováč, Hvozda, Jacko, Tyč, Danko, Ľalík, Šuchančok), ale aj na uznávaného trénera Jozefa Bubenka, bude dlho a v dobrom spomínať.
Inter bol vrcholom pyramídy
„Skoro v deň mojich tridsiatich narodenín,“ spomína na svoju poslednú ligovú zástavku Ján Chrenko, „prišla ponuka z bratislavského Interu, ktorá ma príjemne prekvapila a potešila. To sa jednoducho neodmieta, a tak som sa v závere mojej bohatej hráčskej kariéry sťahoval bližšie k rodnému mestu. Opäť som nešiel do neznáma, nakoľko tu už bol tréner Bubenko s bývalými spoluhráčmi Ľalíkom a Šuchančokom, navyše v tom čase hral v Interi aj Jozef Paľo.“
Hneď prvý ročník 1999/2000 bol v Interi veľmi úspešný, keď sa mu podaril dosiahnuť husársky kúsok. Mužstvo vybojovalo suverénnym spôsobom prvý titul majstra Slovenska v ére samostatnosti (s odstupom za nimi boli Košice a Slovan). Dobrú formu pretavili hráči Interu v tomto ročníku aj do víťazstva v Slovenskom pohári (s FC Košice na penalty) a tešili sa z double.
Oslavy z prvých triumfov boli „na úrovni“, ale hráčsky kolektív okolo trénerov Jozefa Bubenka a Ladislava Petráša (neskôr bol trénerom aj Jozef Barmoš) bol z historického úspechu „namlsaný“ a o rok si tieto úspechy zopakoval. V pohode vyhral pred Slovanom a Ružomberkom ligovú súťaž a zopakoval si aj prvenstvo aj v Slovenskom pohári, keď vyhral vo finále 1:0 s Ružomberkom.
V ďalšom ročníku ešte pridali interisti bronz (majstrom sa stala Žilina). „Na pôsobenie v Interi, zisk dvoch titulov a bronzu, dve víťazstvá v Slovenskom pohári, na štarty v predkolách Ligy majstrov (Hakka Helsinki, Lyon, Rosenborg Trondheim...) mi zostanú celoživotné spomienky. Takisto aj na spoluhráčov, ako boli Szilárd Németh, Babnič, Ševela, Dzúrik a ďalší,“ spomína Ján Chrenko na poslednú ligovú zastávku.
Návrat na vidiek
Po viac ako sedemročnom pôsobení v lige sa chcel šaliansky odchovanec trochu „rozkukať“ pred plánovaným pôsobením v zahraničí. Pri snahe zatrénovať si so šalianskymi seniormi neprišlo k dohode s trénerom Jánom Rosinským, následná možnosť od prezidenta Valenta a asistenta O. Takácsa už nebola aktuálna, nakoľko Chrenko v tom čase už „zarezával“ v drese močenského Eldusu. Hneď v prvom roku Eldus vyhral 6. ligu a v baráži o postup do 5. ligy uspel so Žitavanmi. Po remíze 1:1 v Žitavanoch vyhral doma odvetu pred 1.793 divákmi (!) 3:1 a pod vedením hrajúceho trénera Jána Mészárosa (pozn.: nahradil v priebehu súťaže Kamila Chatrnúcha, ktorý náhle zomrel na ihrisku pred domácim duelom s Čechyncami) sa tešili z postupu.
Viac ako dva roky hral v rakúskom SV Gols (piatu ligu), po návrate dva roky zasa úspešne ako hráč v ŠK Tešedíkovo (tréner Meszlényi, postup do IV. ligy). Následne si ešte odskočil do susedného Rakúska, aby sa potom na 9 rokov upísal ako hrajúci tréner mužstvu Kráľovej n/V. „Keď som videl zanietených ľudí okolo seba,“ hodnotí svoju vidiecku anabázu, „ktorí pre futbal obetovali skoro všetko, nevadilo mi to, že sme tu začali od piky. V priebehu tohto času som stihol s mužstvom vybojovať tri postupy a v štvrtom prípade sme hrali až o postup do 4. ligy (chýbal bod), ako aj otestovať synov Martina a Maroša, ktorí hrali v našom doraste.“
Ešte pred necelými tromi rokmi sa dočkal náš premiant ďalšieho úspechu, keď jeho FC Betonáris Šaľa nielenže vybojoval suverénnym spôsobom postup zo 7. ligy, ale so synom Martinom si v ňom aj zahral. V hre však bol aj v ročníku 2018/2019, keď viedol ako tréner mužstvo Dolných Salíb vo 4. lige a v poslednom kole vybehol už viac ako 50-ročný na hraciu plochu v zápase s víťazom súťaže Vydranmi.
Namiesto exhibície prvý vnuk
Po krátkej trénerskej zástavke v Jelke už prišiel oddych. „Tiež som však chcel splatiť dlh manželke Adriáne a deťom Martinovi, Marošovi a Nikole, ktorým aj touto cestou ďakujem zo srdca za všetko. Presne 22. mája 2020 sme sa chystali so svojimi spoluhráčmi z Interu po 20 rokoch osláviť historicky prvý slovenský majstrovský titul exhibičným zápasom s bratislavským Slovanom, na čo som sa veľmi tešil. Napriek tomu, že prípravy prebiehali v plnom prúde, oslavy sa napokon pre pandémiu koronavírusu nekonali. V našej rodine sme si však tento dátum pripomenuli. Spolu sme si naň aj štrngli a zablahoželali, pretože v tento deň som sa stal po prvýkrát dedkom. Takto sme teda privítali môjho vnuka Mateja, ktorý sa presne v tento deň narodil môjmu synovi Martinovi a jeho manželke,“ prezrádza Ján Chrenko.
Súčasný šaliansky futbalový rekordér Ján Chrenko, ktorý sa dozaista radí aj medzi najúspešnejších futbalistov aj v rámci celého kraja, oslávi o pár dní 52. narodeniny (nar. 14. 2. 1969). Futbalová rodina, jeho spoluhráči a bývalí zverenci mu do ďalších rokov veľa pohody a pevného zdravia a pripájame sa aj MY.
