Hokej je dnes pýchou Pribinovho mesta, ale nebolo to tak odjakživa. Príbeh o tom, ako sa zo zimnej zábavky stala kráľovná športu v Nitre, trval dlhé desaťročia.
Jeho účastníkom bol aj Marián ORAVEC, najskôr hráč, neskôr tréner a napokon aj prezident klubu. Už sedemdesiatnik, ktorý stále aktívne podniká, si pre MY noviny zaspomínal na všetky éry. Tak sa započúvajme.
Odmala na ľade
V parku, kde je dnešný biskupský hostinec, bývala naša rodina a tam som sa narodil. Otec pracoval v mestskej vodárni. Futbal, hokej, tenisové kurty, atletiku, to som mal pod nosom. Hokejovú plochu s umelým chladením postavili na mieste bývalého škvarového futbalového ihriska, tuším okolo roku 1956. Krátko predtým sa robila regulácia rieky Nitry, lebo tá kedysi tiekla pod hradom, kde bol aj veľký mlyn. Hrať hokej bolo vtedy prirodzené. Chlapci sa v lete venovali letným športom, v zime sa hral hokej na jazierku v parku - na Starom Dríku. Tam chodili partie, mnohí sa tam naučili korčuľovať. Aj keď zohnať hokejky a výstroj bol problém.
Nitra patrí medzi mestá, kde sa hokej začal hrať skoro, ale napredovať mohol, až keď sa urobila umelá plocha. Hokejisti sa jej potešili, ale nebol to krytý štadión, takže sa hralo, aj keď pršalo, fúkalo, či svietilo slnko.
Tri kluby
V 50. rokoch boli v meste až tri kluby (!) - Slovan, Lokomotíva a Dukla. Dukla mala len mužov, to boli vojaci, ktorí do Nitry narukovali.
Mládež bola rozdelená do dvoch klubov, konkurovali si, a to nebolo dobre. V Lokomotíve boli len žiaci a dorast, viedol ich tréner Dujíček, ale oddiel zanikol okolo roku 1964.
Na zápasy mužov Dukly chodilo viac ľudí ako na „civilnú“ TJ Slovan. Robili tam hokej veľmi dobre. Hrali prvú národnú ligu a raz ju vyhrali, v roku 1967. Dostali sa do kvalifikácie o postup do čsl. ligy, ale proti Chomutovu nemali nárok.
Lenže po roku 1968 nastali určité vojenské zmeny a mužstvo Dukly v Nitre zrušili. Zostal iba oddiel TJ Slovan.
V TJ Slovan bol trénerom doktor Juhari, ktorý sa veľmi zaslúžil o rozvoj hokeja. Hokej bol však v tých časoch športovou „popoluškou“, niečo úplne iné ako dnes. V Nitre bol na prvom mieste futbal, za ním sa zdvíhala ženská hádzaná.
Nám hokejistom mnohí pohŕdavo hovorili: Čo vy chcete? Nemáte ľad, nemáte podmienky, máte slabú mládež.
Ako na hojdačke
Ja som ako 16-ročný v roku 1966 začal hrať za mužov. Keď som začínal v kádri mužov, hrávali sme divíziu. Niekedy sa to volalo aj krajský prebor. V roku 1968 mesto postavilo krytý štadión.
Ďalej sa o.i. dozviete:
* ako v Nitre pôsobil Jozef Golonka 4 mesiac ako tréner a ako stihol za ten čas klubu pomôcť
* akí hráči potom prišli z Bratislavy
* ako pomohol nitrianskemu hokeju Ján Filc
* ako sa Marián Oravec presunul z pozície hráča do role asistenta trénera
* akou skvelou sériou začal svoje pôsobenie v pozícii hlavného kouča
* ktorému budúcemu reprezentantovi dal šancu v Topoľčanoch
* ako si spomína na trojročné prezidentovanie, keď v prvý deň po nástupe chceli klubu pre dlhy vypnúť elektrinu, vodu a plyn
* aké niekoľkoročné spory boli na škodu pre nitriansky hokej
* koľko ľudí chodilo na hokej, koľko sa ich tlačilo na zápasoch prelínačky, a aký problém nastal, keď raz vypadla elektrika
* či ľutuje roky strávené na štadióne
