NITRA. Eva Rohrman Madová sa najmä čitateľskej verejnosti predstavila koncom roka 2019, keď jej vyšla prvá kniha s názvom Zlato sa čistí ohňom. Keďže rodáčka z Nitry už nejaký ten rok žije v Španielsku, nedávno svoj debut vydala aj v španielčine.
V rozhovore nám povedala o novej knihe, a keďže sa v slnečnej krajine živí aj ako realitná maklérka, priblížila nám, akým spôsobom koronakríza zasiahla túto sféru, ako sama zvláda pandémiu a ako na ňu reagujú Španieli.
Zopár rokov žijete pri mori v Španielsku, ktoré je zároveň obľúbenou dovolenkovou destináciou. Ako sa podľa vášho videnia zmenil život v tejto krajine po príchode koronavírusu?

Epidémia značne ovplyvnila situáciu aj na pobreží Costa Blanca. V letných mesiacoch sme to neregistrovali, keďže oblasť je obľúbená aj medzi Španielmi. Záujem bol ešte väčší, a to najmä o prenájom privátnych domov a apartmánov. Neboli tu veľmi cítiť rozdiely v porovnaní s inými letnými sezónami napriek tomu, že celkovo do Španielska prišlo o 60 miliónov turistov menej ako po iné roky (bežne sa tu v lete otočí 80 mil. turistov). Najviac však utrpeli hotely. Život sa zmenil razantne aj v tom, že sú zakázané obľúbené španielske fiesty, spoločenské a kultúrne akcie, ktoré Španieli milujú.
Odrazilo sa to aj na správaní či nálade ľudí?
V mojom okruhu známych našťastie negatívnu náladu nepozorujem. Španieli sú stále rovnako priateľskí, otvorení a veľmi sa nesťažujú. Snažia sa viac baviť o tých krajších stránkach života ako o problémoch a víruse. Radi sa smejú, alebo aspoň usmievajú, aj keď ich životná situácia nie je ružová. Pritom niektorí, ktorých poznám, prišli o časť zárobku alebo dokonca o prácu.
Ako pandémia ovplyvnila váš život?
Hlavne v prvej vlne, prvých sedem týždňov tvrdého lockdownu, keď bolo okolo nás ozaj ticho, som mala veľa času premýšľať nad situáciami, ľuďmi, ktorí ovplyvnili či už v dobrom, alebo zlom, môj život a mala som aj čas na jednu z najdôležitejších činností, na ktorú v kolotoči riešenia denných problémov, žiaľ, zabúdame, a to je odpúšťanie. Snáď každému z nás v živote niekto vedome či nevedome ublížil. Odpustiť tomuto človeku je pre náš život jednou z najdôležitejších vecí, ktorú by sme mali vykonať. Potrebuje to svoj čas, je to proces, aby to naozaj vyšlo z nášho srdca. Osobne pokladám čas získaný pandémiou za obdobie osobného prínosu, snáď aj rastu, a možnosti správne sa chopiť tejto kresťanskej vlastnosti, ak nie povinnosti.
