Dvojka zo správania i prespaté tréningy. Romana si užíva grécku kuchyňu aj fanúšikov

Je nielen atraktívna ryšavka, ale aj veselá kopa a živá baba, ktorá rozžiari každú partiu, kam príde. A okrem toho vie hrať tak dobre volejbal, že ho robí profesionálne v zahraničí.

Romana HUDECOVÁ (27) vyrastala v Tlmačoch, cez Levice a Športové gymnázium v Nitre sa dostala aj do reprezentácie a medzi slovenskú elitu pod vysokou sieťou.

V domácej lige získala „Romi“ tri tituly, po ukončení štúdia na FTVŠ si už druhú sezónu ujedá z legionárskeho chlebíka na juhu Európy.

Pred desaťročím vyhrala súťaž Czechoslovak TopModel 2013, ale modeling ju neláka. Zostáva verná svojmu milovanému športu.

Za posledné dva roky ste vystriedali už tri krajiny - Albánsko, Turecko, Grécko.

Do Albánska som išla hlavne preto, že klub účinkoval v Lige majstrov. To je súťaž, ktorú slovenské družstvá nehrajú. Bola to prvá moja skúsenosť s takouto úrovňou volejbalu. S agentom sme tajne dúfali, že sa mi v Lige majstrov podarí ukázať sa v dobrom svetle, a to sa aj podarilo. V dvojzápasovom predkole súťaže som bola dvakrát MVP zápasu a keď môj albánsky klub vypadol z Ligy majstrov, začali mi chodiť lepšie ponuky. Vybrala som si Turecko. Tam sme však pre pandémiu ligu nedohrali. Takže klubový úspech z toho v prvej sezóne nebol, individuálne ma potešili dve ocenenia pre hráčku týždňa.

Romana Hudecová (19 fotografií)

Sezónu 2020/21 ste mali začať v Azerbajdžane, ale napokon ste sa ocitli v Grécku.

Podpísala som kontrakt s Azerrail Baku, ale pre covidové opatrenia vypovedali zmluvy všetkým legionárkam a opäť som hľadala klub. Prakticky okamžite prišla ponuka z Panathinaikosu Atény a do pár hodín sme boli dohodnutí. Do Grécka som sa veľmi tešila a som tu nadmieru spokojná. Asi zasiahol osud a tentokrát mi skutočne doprial. Od začiatku sezóny sme hrali bez divákov, ale v novembri sa situácia v Grécku zhoršila a mali sme dvojmesačnú pauzu, počas ktorej som bola doma. Hrať budeme opäť až teraz od februára.

Ako sa vám zatiaľ darí?

Grécka liga je podobne silná ako turecká, každý tím má legionárky, ktoré sú výborne zohraté s kvalitnými domácimi hráčkami. Liga je rozdelená na dve skupiny, my sme na treťom mieste v jednej z nich, ale klub má najvyššie ambície. V tíme sú okrem mňa ešte dve legionárky – bulharská nahrávačka a univerzálka z Kuby. Zaútočím si dosť, ale v zahraničí sa tím nespolieha na jednu hráčku tak ako u nás.

Takže Grécko vám sadlo ako „pracovná destinácia“?

Určite! Napríklad kvôli počasiu i jedlu, lebo ja rada „papkám“, ha-ha. Dobroty z gréckej kuchyne som si zamilovala. Chutí mi gyros, musaka, majú fantastické sladké pečivo, na ktorom si každé ráno pochutím a veľa rôznych syrov. Variť si nemusím, klub má sponzora – reštauráciu a odtiaľ nám nosia zabalené jedlo. Bývam sama na byte, 20 minút autom od mora, aj teraz tu máme okolo 17 stupňov Celzia.

Trénujete dvakrát za deň?

Práveže nie, v Grécku je to inak. Tréning je iba jeden, obvykle o dvanástej na obed a trvá 3 až 4 hodiny. Keďže ja som v ranných hodinách „nepoužiteľná“, veľmi mi takýto rytmus vyhovuje, ha-ha…

V družstve sa cítite dobre?

Možno mi nebudete veriť, ale toto je zatiaľ najlepší kolektív v mojej seniorskej kariére. Držíme pokope, nemáme konflikty a nie je to falošné. Som rada, že som tu. Nálada v tíme je perfektná. V minulosti sa mi stávalo, že sa našiel niekto, kto neprispel k dobrej atmosfére. Nie je to vždy ružové s 15 babami, ha-ha…