Futbalový talent zo Serede mal našliapnuté k zaujímavej kariére, ale zastavila ho ťažká choroba. Keď sa z nej ako-tak vystrábil, na futbal už pomýšľať nemohol, a tak rozbehol svoju trénerskú činnosť.
Róbert SCHERHAUFER (29) v súčasnosti finišuje so štúdiom trénerskej A-licencie a netrpezlivo čaká, kedy sa bude môcť so svojimi zverencami znovu stretnúť na štadióne v Šoporni.
Nebojí sa povedať svoj názor aj na ťažšie témy. Posúďte sami.
Ako chlapec ste hrávali súťažne basketbal aj futbal. Čo rozhodlo pre futbal
Myslím, že to bolo v žiackom veku, keď na basketbalovom tréningu som do lopty kopal, takže ono sa to rozhodlo akosi samo, cha-cha.
Hrali ste za žiakov Nitry a dorast Trnavy. Mali ste blízko k prvej lige?
Pokazil som si to vtedy asi sám, bol som mladý a oblbnutý. V 17 rokoch som mal možnosť pravidelne trénovať v A-mužstve Trnavy s hráčmi ako Kopúnek, Doležaj či Kožuch. Bolo po zimnom sústredení a pod nosom na stole som mal pero a zmluvu, ale pobláznený manažérmi - to bol v tej dobe veľký boom - som v klube povedal, že ešte neviem. No a na druhý deň už som bol v béčku a bolo vybavené... Ale bola to dobrá lekcia do života.
Ktorí vaši bývalí spoluhráči to niekam dotiahli?
Viacero bývalých spoluhráčov či kamarátov mám možnosť sledovať v televízii - či už Greguša, Štetinu ešte zo žiackych čias v Nitre, alebo kamaráta Erika Saba z Trnavy. Aj keď sa naše cesty rozišli, hlavne na Erika som pyšný, spravil veľký progres.
Bol kráľom futbalových žartíkov. Z historiek Jara Kostolániho vám spadne sánka Čítajte Hrávali ste doma za Sereď, na domácom štadióne. Ako spomínate na toto obdobie?
V Seredi som zažil veľmi pekné časy od štvrtej ligy, s menšou prestávkou až do druhej. Tréner Meszlényi vedel vždy vyskladať dobré mužstvo a hrali sme naozaj pekný futbal. Chodilo veľa ľudí a vedeli sme poraziť či minimálne potrápiť aj prvoligistov. Síce sme neboli profíci, ale futbal sme hrali určite atraktívnejší, ako ponúka Sereď dnes.
Vtedy ste začali robiť aj trénera prípravky Serede. Chytilo vás to?
S trénerstvom to prišlo tak spontánne, spomínaný tréner Meszlényi mi už ako aktívnemu hráčovi - napriek mladému veku - začal dávať na starosti niektoré rozcvičky a úvodné pasáže v tréningoch a ponúkol mi zobrať si prípravku. Obohatilo ma to, aj keď o trénovaní ako takom som vtedy ešte nemal šajnu. Moje metódy boli ale vždy skôr názorné ako ústne a deti to majú radi, keď im tréner vie niečo aj ukázať či zapojiť sa s nimi, nie len rozprávať o tom (smiech).
Ďalej sa o.i. dočítate:
* aké úskalia malo v sebe to, že začal trénovať už ako 25-ročný, či mu hráči tykajú
* či sa mu dostáva málo rešpektu pre jeho vek
* čo môžu do futbalu priniesť mladí tréneri
* či má vysoké ambície, či ho baví psychológia
* prečo museli v Šoporni zmeniť hudobný štýl v kabíne
* či niekedy potrestal hráča
* či si chodí s hráčmi "sadnúť"
* či súhlasí, že hráči by s trénerom nemali byť veľkí kamaráti
* či môžu odmeny pre hráčov pokaziť klímu v tíme
* či bol niekedy účastníkom zápasu, ktorý sa „musel“ skončiť nejakým výsledkom
* aké pikantné veci sa mu stali ako trénerovi na zápasoch vonku
* či koronakríza uškodí športu
* prečo je rád, že nie je na vozíku a s čím sa musel zmieriť
