Herečka Zuzana Kanócz nemá hlavu v oblakoch

ch z nakrúcania i o svojom živote.

Kedy si sa rozhodla, že chceš byť herečkou?
- Keď som mala šestnásť rokov a študovala som na gymnáziu v Košiciach. V druhom ročníku som vystúpila počas slávnostného galavečera s recitáciou básne. Všimol si ma maďarský herec Petrik Szilárd a spýtal sa ma, či som uvažovala nad herectvom. Vtedy mi napadlo, že chcem byť herečkou. Na prvých prijímacích pohovoroch na VŠMU som neuspela, ale podarilo sa mi to o rok neskôr. Rodičia boli spočiatku z môjho rozhodnutia vyľakaní, ale teraz sú mojimi najväčšími fanúšikmi. Otec zbiera o mne všetky články z novín a časopisov.
Ako si sa dostala do filmu Román pre ženy?
- V Čechách i na Slovensku sa konali konkurzy. Filip si nás najprv vybral podľa fotografií, ktoré mu poskytla jedna česká agentúra, v ktorej som aj ja zaregistrovaná. Zo slovenskej šestky herečiek som postúpila do druhého kola, kde som „porazila“ českú kolegyňu Kláru Issovú.
Mala si už predtým skúsenosť s filmom?
- Žiadne veľké skúsenosti pred kamerou som nemala. Laura bola moja prvá veľká úloha. Predtým som hrala v rozprávke Dúhenka slúžku, ktorá povedala na kameru len niekoľko viet, a vo filme Kruté radosti som stvárnila mníšku. Oproti Románu pre ženy to boli minimálne skúsenosti.
Nitrianske publikum ťa pozná ako divadelníčku, teraz hráš hlavnú úlohu vo filme. Čo sa ti páči viac?
- Prvé dni nakrúcania som bola úplne nadšená, ale asi po mesiaci mi veľmi začalo chýbať divadelné javisko. Nedá sa to porovnávať. Baví ma oboje.
Ako si zvládala filmovanie?
- Trvalo 42 dní a bolo náročné, ale vďaka ľuďom okolo mňa som to zvládla v pohode. Vytvorili sme vynikajúci kolektív, takže mi neprekážalo ani vstávanie o piatej ráno. Vždy som sa zobúdzala s dobrým pocitom a únava z predošlého dňa zo mňa rýchlo opadla.
Nesprávali sa k tebe starší hereckí kolegovia ako k začiatočníčke?
- Vôbec nie. Všetci vedeli, že s kamerou nemám veľké skúsenosti, a práve preto mi veľmi pomáhali. Napríklad Simona Stašová, ktorá hrá vo filme moju mamu, si so mnou vytvorila priateľský vzťah a ten sa potom preniesol aj na pľac. Celý čas ma volala „dcérenka“. Bola naozaj veľmi milá. Navzájom sme sa posúvali dopredu.
Čo sa ti, naopak, nepáčilo?
Únava a vyčerpanie robia svoje. Určite sme zažili aj ťažšie chvíle, ale nebolo to nič výnimočné. Čudné pocity som mala, keď sme natáčali v krematóriu. Videli sme, ako privážajú a odvážajú mŕtve telá v truhlách. Vtedy mi po chrbte behali zimomriavky.
Kde sa ti nakrúcalo najlepšie?
- Prvé týždne sme filmovali v Prahe a potom sme sa presunuli na Kanárske ostrovy. Strávili sme tam týždeň, z čoho sme točili iba tri dni. Takže som si užila aj dovolenku a stihla som sa opáliť. Na Kanárskych ostrovoch som oslávila svoje 25. narodeniny. Keďže som novembrová, bolo úžasné oslavovať narodeniny v „lete“.
Čo si myslíš o filme Román pre ženy?
- Je to romantická komédia, ktorá má blízko k ľuďom. Určite nie je iba pre ženy, ale aj pre mužov. Každý sa v tom nájde, lebo tento film je hlavne o medziľudských vzťahoch. Simona Stašová hrá ženu, ktorej zomrel manžel a ona putuje zo vzťahu do vzťahu. Silou-mocou si chce nájsť partnera - cudzinca, lebo o Čechoch si myslí, že sú „burani“. Nakoniec však predsa skončí v náručí krajana. Moja postava Laura tiež celý čas hľadá toho „pravého“. To robíme v skutočnom živote všetci.
Vo filme ťa dabovala česká herečka. Neprekážalo ti to?
- Nie, skôr to prekážalo ľuďom, ktorí ma poznajú. Je tam rozdiel, lebo ja mám hlbší hlas ako ona.
Kam ťa tento film posunul?
- Nemám hlavu v oblakoch. Nemyslím si, že by som urobila niečo prevratné. Moja rola nebola herecky náročná a podľa mňa by to zahrala každá iná herečka. Získala som lepší prehľad o filmovej brandži. Ak by ma oslovil nejaký ďalší režisér, určite by som bola rada.
Ako si vychádzala s Filipom Renčom?
- Všeličo sa o ňom popísalo, takže som bola pripravená na to najhoršie. Filip je komplikovaná povaha, ale máme dobré vzťahy. Veľmi si váži všetkých ľudí, ktorí pre neho pracujú. Uvedomuje si, že bez nich by neurobil dobrý film. Je pozorný, každej dáme na konci natáčania priniesol veľkú kyticu a poďakoval sa za spoluprácu.
O Renčovi sa hovorí, že má slabosť na Slovenky. Pocítila si to?
- Jeho priateľka je Češka. Vedel, čo môže odo mňa očakávať. Ja som si s ním vyjasnila vzťahy hneď na začiatku a dala som mu najavo, že NIE. Vtedy som mala priateľa, Filip to vedel a akceptoval to.
Už nemáš priateľa?
- Nie, s Majom sme sa rozišli po štyroch rokoch. Podstatné pre mňa je, že sme zostali najlepšími kamarátmi.
Máš nejakých nových ctiteľov?
- Dostávam do divadla listy od českých fanúšikov. Väčšinou ma prosia o fotografiu s podpisom a prajú mi všetko dobré. Teší ma to. Je to príjemné. Dúfam, že film bude mať na Slovensku aspoň taký úspech ako v Česku.
Čo plánuješ na leto?
Chcela by som ísť na nejaký čas do Prahy, aby som sa naučila dobre po česky. Rada by som sa zbavila slovenského prízvuku pre prípad, že by som dostala nejaké ďalšie ponuky.