Švajčiarska legendárna historická postava William Tell sa dostala do povedomia národa aj nedostihnuteľnou streľbou z kuše, šaliansky športový strelec, tréner a funkcionár František Liptai, ovenčený viacerými úspechmi, najmä neutíchajúcou láskou k strelnej zbrani – puške. Rodák z českého Jablonca nad Nisou nedávno v zdraví oslávil okrúhlu sedemdesiatku a v rôznych oblastiach streleckého športu prepisuje jeho históriu. Jubilanta sme požiadali o rozhovor.
Ako to bolo s vašimi športovými aktivitami v mládežníckom veku?
Základnú školu som absolvoval v Šali, učilište v Galante. Samozrejme, že počas mládežníckych rokov sme so spolužiakmi nezáväzne vyskúšali niekoľko druhov športov (futbal, atletika, loptové hry), ale nejako hlbšie ma žiaden z nich nechytil za srdce.
Odkedy ste sa upísali športovej streľbe?
Zdá sa to dosť paradoxné, ale na základnej vojenskej službe, ktorú som absolvoval v Rajhrade u Brna, som sa po prvýkrát stretol naživo so streľbou. Najskôr za výborné výsledky pri povinných streľbách bolo z toho získanie odznaku Vzorný strelec, po ďalšej kvalitnej streleckej previerke aj „opušťák“, možnosť častejšie si zastrieľať a postupom času ma toto športové odvetvie chytilo do svojich osídiel tak pevne, že sa ma drží a nechce pustiť až dodnes...
Aká bola vaša ďalšia športová a hlavne strelecká cesta?
Po návrate z vojny som sa už chcel vážnejšie venovať športovej streľbe a veľkou vzpruhou bolo, že práve v tomto období prišlo vďaka aktivistom a členom streleckého klubu pri š.p. Duslo k dokončeniu výstavby a dobudovaniu strelnice pri Váhu, ktorá odchovala nejedného úspešného strelca zo Šale a blízkeho regiónu.
Odkedy sa datuje vaše pôsobenie v streleckom hnutí?
Oficiálne v roku 1975 som sa stal členom Športovo-streleckého klubu Duslo Šaľa, kde som narazil na také strelecké osobnosti, akými v tom čase boli Vladimír Kavický, Juraj Horák, Štefan Šenkár, Juraj Antalec, Gustáv Števkovič či Peter Krommer, ktorí úspešne brázdili súťaže po celej republike. Ako streleckému „ucháňovi“ mi boli nielen prvými tréningovými a súťažnými poradcami, ale aj trénermi.
Ako ste odštartovali v streleckom klube skoro 50-ročnú anabázu?
Dosť mi v začiatkoch pomohol Peter Krommer, ktorý bol v klube aj hospodárom. Rok predo mnou prišiel do klubu aj Ľudovít Kováč (pozn.: až doposiaľ sú spolupracovníkmi v klube) a v trojici sa predsa len lepšie ťahalo. Po tragickej smrti Petra Krommera v š.p. Duslo som po ňom prevzal aj funkciu hospodára (pozn.: ŠSK Šaľa organizuje na jeho počesť každoročne memoriál). O niečo neskôr som si vyskúšal aj funkciu pokladníka klubu a po odchode Juraja Antalca som na jedno funkčné obdobie bol aj predsedom klubu. Po jeho skončení bol zvolený za predsedu Ľudovít Kováč, ktorý vykonával aj funkciu viceprezidenta SSZ pre prácu s mládežou. „Lajko“ šéfoval šalianskemu streleckému klubu až do roku 2020 a ja som počas tohto obdobia, ale ešte aj v súčasnosti, vykonával funkciu podpredsedu ŠSK Šaľa.
Pri funkcionárčení zostal čas aj na pretekársku činnosť?
Samozrejme, že musel zostať. Aj vďaka veľkej podpore rodiny a hlavne manželky Oľgy a synov Františka, Tomáša a Petra, ktorí mi umožnili nezanedbávať moju ďalšiu lásku - streľbu. Aj ich zásluhou som dokázal dlhé roky úspešne držať krok s tými najlepšími strelcami. Potvrdzuje to množstvo ocenení, pohárov a medailí z mojej bohatej pretekárskej činnosti - v preplnenej vitríne - vybojovaných na regionálnych, slovenských i zahraničných streleckých podujatiach.
Úspechov a ocenení je množstvo. Ktoré však boli „naj“?
Za každým pódiovým výsledkom a dobrým streleckým výkonom sú stovky a tisícky hodín strávených za palpostom a na strelnici. Aj preto zostali pekné spomienky na každý z nich. K najväčším trofejam bezosporu patrí dvojnásobné striebro v súťaži družstiev v disciplíne LM 60 v ľahu na M-SR, či trojnásobné vyhodnotenie ako najlepšieho veterána na slovenskom šampionáte. Ešte na vyššiu úroveň však kladiem úspechy po mojej 45-ke, keď som sa na neoficiálnych majstrovstvách sveta veteránov v Plzni (pozn.: štartovali strelci z 20-25 štátov) viackrát prebojoval na medailové stupne. Najlepšie to však bolo v roku 2015, kedy som nenašiel ani v jednej z troch súťažných disciplín premožiteľa a stal som sa suverénnym víťazom.
Prečo ste už v pretekárskom veku zabŕdli do trénerskej chémie?
V prvom rade som chcel pomôcť mojim mladším kolegom a začínajúcim streleckým elévom pri ich prvých krokoch, či už radou alebo názornou ukážkou. Ďalším dôvodom bolo, že v polovici 90. rokov sa začal o dianie na šalianskej strelnici dosť vehementne zaujímať aj môj 10-ročný syn Ferko, čo ma veľmi potešilo. Manželka mala aspoň na určitý čas o jednu starosť doma menej, na druhej strane som sa mohol o bohaté pretekárske skúsenosti podeliť v kolektíve mladých aj s vlastným synom. V roku 1986 sa teda začala písať veľmi výrazná kapitola môjho pôsobenia v ŠSK Šaľa, ktorou bola trénerská práca s mládežou, a tá ma pevne drží až dodnes - už 35 rokov. V súčasnosti okrem klubu pracujem s talentovanou mládežou ako vedúci tréner v Centre talentovanej mládeže (CTM Západ), ktorá je už bránou do reprezentácie.
O pár rokov boli v štartovej listine dvaja Liptaiovci. Potešilo?
Samozrejme. V priebehu pár rokov pretavil syn svoj talent a seriózny prístup k tréningu do úspešných výsledkov na republikových podujatiach mládeže i seniorov, nielen ako reprezentant, ale aj viacnásobný majster SR. Základnú vojenskú službu už nastupoval do strediska štátnej reprezentácie v Bratislave–Ovsišti. Tu pod vedením trénera Krčmára štartoval na ME juniorov, súťažil na Svetových pohároch v Mníchove, Miláne a na iných významných súťažiach. Posledným jeho štartom v slovenskej reprezentácii boli MS v Mníchove (r. 2010), kde sa skončil v prvej 50-ke strelcov. V súčasnosti je stále jeden z najlepších strelcov, čo potvrdil ako amatér spolu s kolegami Petrom Alföldim a Stanislavom Babalom ziskom striebra v súťaži družstiev v minulom roku na M-SR. Teší ma, že jablko nepadlo ďaleko od stromu, úspechmi ma aj dokázal prekonať a hlavne, že sme sa mohli stretnúť v mnohých prípadoch na súťažných podujatiach. Naposledy to bolo na otvorenom krajskom šampionáte v disciplíne ĽM 60 rán v ľahu, ktorú môj syn vyhral, pred slovenským reprezentantom Marekom Mrázom a ja som si „ukradol“ bronz. My sme sa tešili, trochu starosti mali organizátori, aby napísali za naším menom správne skratku, kto je Liptai mladší a kto starší.
Ako to robíte, že mládež je stále ozdobou vášho klubu?
Vďaka Slovenskému streleckému zväzu sme mohli zriadiť Školské športové strelecké stredisko mládeže na Základnej škole J. Hollého v Šali-Veči (riaditeľ Ján Minár) na základe dosiahnutých výsledkov našich mládežníkov. Dobrý výber talentov, systematická príprava, odborné vedenie (šéftréner Ľudovít Kováč), ako aj dobrá spolupráca a vytvorené podmienky na základnej škole prinášali neustále úspechy, a tak sa naši odchovanci (Tomáš Martiška, Koloman Polgár, Klaudia Kolárovská či Miroslav Lipovský) po mládežníckych úspechoch v klubových farbách prebojovali do Strediska štátnej reprezentácie Slovenska. Aj v súčasnosti pôsobí v našom klube viacero mladých nádejí: Nina Machová, Peter Porubský, Lea Tomášková, ktorí obsadili medailové pozície na M-SR. Patrí sem najmä kadetka Erika Babíková (r. 2004), slovenská reprezentantka, účastníčka ME v Poľsku a Svetového stretnutia mladých strelcov v Nemecku. Najväčším ocenením pre nás trénerov a funkcionárov sú úspechy našich mládežníkov. Z posledných siedmich štartov na M-SR sa stal ŠSK Šaľa päťkrát najúspešnejším klubom a dvakrát sme skončili na medailovej pozícii.
Čo všetko patrí do pestrej mozaiky organizovania streleckých podujatí?
Vďaka príkladným aktivitám našich členov, ale aj mesta Šaľa a sponzorov, organizujeme najväčšie strelecké podujatia, akými sú strelecká extraliga a liga talentovanej mládeže (vzduchové zbrane), pred dvoma rokmi sme organizovali M-SR v streľbe zo vzduchových zbraní. Patrí sem taktiež Veľká cena oslobodenia Šale, 1. slovenská strelecká liga v streľbe z guľových zbraní, majstrovstvá Nitrianskeho kraja dospelých a mládeže, Memoriál Petra Krommera a ďalšie podujatia, v prevažnej miere aj so zahraničnou účasťou. Organizácia takýchto podujatí nie je ľahká, a preto patrí našim kolegom veľká vďaka.
Zlatá medaila od zväzu
Šaliansky športový strelec, obetavý funkcionár a úspešný tréner František Liptai, ktorý sa nedávno dožil v plnom zdraví a pohode peknej a okrúhlej 70-ky, má za sebou náročnú, ale úspešnú polstoročnú streleckú anabázu. Za odvedenú prácu a aktivity sa mu dostalo viacero ocenení. Slovenský strelecký zväz mu postupne udelil bronzovú, striebornú a zlatú medailu za prácu pre SSZ a strieborný terč SSZ v roku 2016. Od primátora mesta Šaľa dostal v roku 2014 Cenu primátora a v závere roka 2020 Cenu mesta Šaľa. Nechýbajú však ani ocenenia od Okresnej organizácie telovýchovných jednôt a klubov mesta a okresu Šaľa a predsedu Nitrianskeho samosprávneho kraja.
„Moje priania a želania v súčasnosti smerujú k upokojeniu súčasnej situácie, aby sme boli všetci zdraví, aby sa strelci, ale aj ostatní športovci dostali opäť do tréningových a súťažných zápolení. Mojím tajným snom by bolo, aby sa niektoré z vnúčat vydalo na rovnakú streleckú púť, akou som kráčal aj so synom Ferkom,“ prezradil oslávenec v závere nášho rozhovoru.
K želaniu pevného zdravia v ďalších rokoch života a k splneniu jeho sna sa oslávencovi pridávajú priaznivci streleckého hnutia a športoví priaznivci z regiónu.
