Priechod pre chodcov z centra Nových Zámkov cez cestu I/64 (hlavný ťah z Komárna do Nitry) smerom na autobusovú stanicu patrí k najnebezpečnejším úsekom v meste.
Stalo sa tu už niekoko tragických dopravných nehôd, v celoslovenských tabukách je na nelichotivom jedenástom mieste. V pondelok 6. júna si ho bol osobne pozrie minister dopravy, pôšt a telekomunikácií SR Pavol Prokopovi, ktorý prijal pozvanie poslankyne Národnej rady SR Zuzany Plhákovej – Kondrlíkovej a prišiel do Nových Zámkov na ministerský výjazd.
„Vedeli sme o tomto probléme. Nezávisle od dnešnej návštevy sme už pripravovali riešenie. Istá nitrianska firma už spracúva projektovú dokumentáciu, do konca mesiaca má by hotová,“ povedal minister, ktorého sme zastihli pri prehliadke križovatky Šurianskej a Považskej ulice pri bývalom Mliekospole. Mesto ju totiž chce upravi na kruhový objazd, ktorý by mal by bezpenejší a plynulo prejazdný. „Priznám sa, že o tejto križovatke sme nemali poznatky, nestáva sa tu až toko nehôd, ale pre mesto je dôležitá. Dohodli sme sa, že samospráva urobí všetky kroky až po vydanie územného rozhodnutia, potom sa s primátorom opä stretneme a budeme hada financie – bu v štátnom rozpote, alebo v európskych fondoch. V tejto chvíli je však vemi dôležitá príprava dokumentácie,“ vyjadril sa minister Prokopovi.
Dôležitou témou rozhovorov bola rýchlostná komunikácia R7 z Komárna do Nových Zámkov. „V zmysle vypracovanej štúdie posúdenia vplyvov na životné prostredie pracujeme na variante A – teda severnom obchvate. Mám informácie, že VÚC Nitra pripravuje zmenu územného plánu s iným variantom. Je to vecou VÚC, ale minimálne nám to predĺži celú akciu, čo by bolo v neprospech občanov regiónu. Ak by zostala pôvodná alternatíva, chceme pripraviť všetky práce, aby sa v roku 2007 reálne zaala stavba. Ak sa však prijme iný variant, bude sa opäť musieť posudzovať vplyv životného prostredia, čo zdrží akciu o dva až tri roky,“ odhadol Pavol Prokopovi.
Poas návštevy Nových Zámkov minister rokoval aj so železničiarmi o súčasnej situácii v preprave.
Na Orave sú len dve dediny, v ktorých za minulý týždeň nezaznamenali covid. Tri dediny Bielej Oravy mali spolu o takmer tretinu viac infikovaných ako celý Dolnokubínsky okres.
