Celý rozhovor nájdete aj v aktuálnych MY Nitrianskych novinách, kde vznikol aj vďaka podpore partnerov Fine Destillery, Projekty Pekar, PAMA Pavol Cocher, Štrkopiesky Mego a Obecný úrad Veľké Zálužie.
VLADIMÍR TERNÉNY (73) kedysi ako chlapec vo Veľkom Záluží kopal do lopty iba ak sa šlo s husami na strnisko, dnes pyšne listuje vo fotkách v reprezentačnom drese a šprinty na slávnej Maracane si pamätá, akoby to bolo včera.
Ba aj svetoznámy Josef Masopust raz vyobjímal žijúcu legendu, v 70-tych rokoch rýchlu ako šíp, čo z pravého krídla nosila radosť na vypredaný štadión v Nitre.
AJ TOTO SA DOZVIETE
- Prečo sa za Ternényho v slávnej Dukle Praha hádali a čo mu v objatí po 33 rokoch povedal Masopust
- Ako vystrelil Nitre postup do federálnej ligy, aká atmosféra bola pred 50 rokmi na futbale a aký pokrik letel
- Ako presne sa vtedy v Nitre zarábalo, koľko dostal klub za víťazstvo v prestížnom Interpohári a kedy boli Nitrania motivovaní plným kufríkom peňazí
- Akým rituálom sa Nitrania vracali z vonkajších zápasov a prečo behali po oračine
- Ako si spomína na inzultáciu rozhodcu proti Sparte
- Akú historku má s trénerom Pucherom
- Ako si pamätá na zápas proti Brazílii na Maracane a ako komicky sa zrodil jeho posledný reprezentačný gól
- Prečo končil s futbalom už krátko po tridsiatke a čo z kariéry si dodnes vyčíta
V Dukle sa zaňho hádali
„Ternény!“ zaznelo prvé meno zo štyridsiatich tínedžerov naukladaných na Štiavničkách, keď si mocné Dukly v lete 1966 vyberali najlepších vojakov-futbalistov.
A chlapčiska z dediny, čo sa dovtedy v „handerkách“ doma vo Veľkom Záluží zabáral do ihriska, bývalej tehelne, a výhry s dorastom Calexu Zlaté Moravce zajedal koláčmi od trénerovej manželky, razom posadili na vlak a poďho do Prahy!
„Ale ja som nikdy nikde nebol a už som dohodnutý s Bystricou!“ jemne sa bránil „Láďo“, ale predsa chytil taxík na stanici v stovežatej a v srdci sa mu roztĺklo futbalové dobrodružstvo u majstra Československa: Viktor, Masopust, Geleta, Štrunc a ja!
