NITRA. Pred 70 rokmi, 4. marca 1951, uviedli nitrianski bábkari prvú premiéru. Inscenáciou Veselé medvieďatá v réžii Pavla Horvátha sa začalo budovať renomé najväčšieho bábkového divadla na Slovensku, dnes známeho ako Staré divadlo Karola Spišáka.
V priebehu desaťročí si bábkari spod Zobora prešli mnohým – zožali úspechy doma i v zahraničí a podpísali sa aj na tvorbe televíznych bábkových seriálov a pásiem pre deti. Prežili aj krušné chvíle spojené so zložitou situáciou s priestormi, ktoré im znemožnili hrať na domácej pôde.

Neľahké chvíle zažíva Staré divadlo i v súčasnosti. Podobne ako ostatné divadlá nemôže privítať divákov v hľadisku. Navyše, oslavy významného jubilea poznačil nielen koronavírus, ale aj stále prebiehajúca rekonštrukcia domovskej budovy divadla na Ulici 7. pešieho pluku v Nitre. O aktuálnom fungovaní divadla a plánoch nám povedal riaditeľ Martin Kusenda.
Asi nikto netušil, že významné jubileum naruší pandémia. Ako to zmenilo vaše plány?
Plány divadla zmenila súčasná pandemická situácia iba čiastočne. Divadlo sa ocitlo v provizóriu nie kvôli pandémii, ale rozsiahlej rekonštrukcii. A aj napriek tomu, ako aj napriek pandémii, sa nám zatiaľ darí dramaturgický plán napĺňať tak, ako sme si ho pre jubilejnú divadelnú sezónu pripravili.

Vynahradíte si to, keď sa situácia viac upokojí?
Samozrejme, koniec pandémie ako aj koniec rekonštrukcie oslávime, ako sa patrí, čo znamená prezentáciou výsledkov našej tvorby. Verím, že sa nám podarí vrátiť do našej budovy tak, aby o tom ešte dlho rozprávala minimálne celá Ulica 7. pešieho pluku.
Čo sa v období nehrania v divadle deje?
Divadlo robí stále presne to, čo má vo svojej zriaďovacej listine. Základným poslaním nášho divadla je utváranie podmienok na vznik a verejné šírenie divadelných diel. Naše inscenácie sme verejne šíriť nemohli a ani nemôžeme, ale naďalej vytvárame a doteraz sme vytvárali podmienky pre ich vznik. Pandémia náš tvorivý proces nezastavila.