Nezľaknú sa žiadnej roboty, zemné práce im roky idú od ruky, vymyslia domy na kľúč (rátajú ich už na dvestovku), zámkové dlažby, oplotenia, ba i hrobové miesto. Na začiatku mali iba igelitku s metrom, ceruzkou a veračkou, dnes z okraju Machuliniec vyráža trinásť áut a sedemnásť robotníkov. V ročnom obrate im svieti vyše 600-tisíc eur, rovnako ako pekné čísla ich tešia hlavne pochvaly spokojných zákazníkov.
V LAST-stave dbajú na kvalitu služieb. (zdroj: Martin Kilian ml.)„Mali sme aj tridsať sedem chlapov, ale čím viac roboty, tým viac starostí, vytratila by sa rodinnosť a kvalita,“ vystihol šéf Stanislav Laktiš krédo čerstvo 10-ročnej stavebnej firmy LAST-stav nadväzujúcu na jeho dokopy 25-ročnú živnosť.
„Za prvé auto, Felíciu, som Drukosu platil 6-tisíc korún mesačne a všetci hovorili, že to neutiahnem,“ už sa iba pousmeje známa tvár zlatomoravského regiónu.
Mnohí sa mu divili, aj keď si predsavzal vyfintiť zatuchnutý kravín bývalého družstva v Machulinciach na útulné sídlo spoločnosti – a stalo sa!
Rozprávame sa za dlhým stolom, kde v kopách papierov sedí každý detail a vonku v strede týždňa fičí čulý ruch, lebo s koronou sa bijú statočne: „Teraz robíme rodinné domy a škôlky, jednu sme odovzdali v Nitrianskych Hrnčiarovciach, na ďalšej makáme v Čaradiciach.“
V sklade LAST-stavu. (zdroj: Martin Kilian ml.)Stanislava Laktiša spája špeciálny, vyše 30-ročný, vzťah s Viliamom Ondrejkom, tvorcom známej stavebnej i futbalovej značky. „Hrali sme spolu futbal, potom naša stavebná firma pre ViOn robila tisíce a tisíce štvorcov zámkových dlažieb, sedem rokov preň pracovala v Trnave, pomohli sme i s dostavbou tribúny, dodnes od neho odoberáme všetok materiál. Vážim si, že sme si s Vilkom vždy vedeli pomôcť,“ prezradil muž s povesťou priameho chlapa a priznal, že ho potešil postup FC ViOn do prvej šestky ligy.
Cez 20 rokov stoja po jeho boku spoľahlivci ako Juraj Bobok, Ján Ondrejmiška a Jaroslav Ondrejka a pravou rukou i štatutárom je syn Matej, ktorého príbeh potvrdzuje, že od bagrov a malty sa u Laktišovcov vždy utekalo za športom.
„Robil som horskú cyklistiku (a nie hocijako, v juniorskom veku bol majstrom Slovenska a atakoval svetovú top desiatku, prejazdil preteky po Európe a vyhrával v Česku, Nemecku i Poľsku – pozn. red.), ale škola a práca mali prioritu. V stavebnej firme robíme so srdcom,“ prízvukoval Matej Laktiš, ktorého brat Stanislav ml. chytal aj za výber futbalových hviezd 7. ligy C.
Matej Laktiš v kancelárii LAST-stavu. (zdroj: Martin Kilian ml.)Veru, Stanislav Laktiš st. rád zažartuje, že tolerantná manželka Mária, ktorá mu okrem dvoch chlapov dala i dcéru Katku, nesmie počuť, koľko korún či eur z LAST-stavu preprúdilo do machulinského futbalu...
„Zažili sme dva postupy, mrzí ma, že dnes je všetko preč,“ ochabne hlas dobrákovi o neexistujúcom tíme dospelých v dedinke pri Zlatých Moravciach, hoc miestne zrenovované šatne i novučičká krčma si ľudskú vravu priam pýtajú.
Dôvodov na radosť je ale u Laktišovcov neúmerne viac, nedávno si štrngli na desiate narodeniny LAST-stavu a dopyt i referencie ukazujú, že jubileá budú iba pribúdať.
Tento článok vznikol vďaka spolupráci stavebnej firmy LAST-stav a MY Nitrianskych novín.
