Ultrabežci sú extrémni bežci, ktorí sa zúčastňujú dlhých bežeckých pretekov, obvykle aj okolo 100 km a s prevýšením aj niekoľko tisíc výškových metrov.
Do tejto rodiny patrí aj Jaro Bytel, rodák z Nitry, žijúci v Babindole. Ten si pri príležitosti svojich narodenín doprial tzv. Gogginsovu výzvu. Počas 48 hodín musel každé 4 hodiny odbehnúť 4 míle (6,44 km), čo je spolu 78 km.
„Pre mňa to bola hlavne symbolika, keďže v stredu som mal 44. narodeniny. Výzvu som bral ako skvelý tréning na ultrabehy, kedy človek maká aj viac ako 24 hodín v kuse bez spánku. Jednoducho, musím sa naučiť „polomŕtvy“ stále utekať,“ vysvetľuje nadšenec dlhých behov.
Je ženatý, má dve dcérky, tak všetky tri svoje dievčatá „poslal“ na dva dni k svokrovcom, aby mohol nerušene zvládnuť svoje veľdielo. V okolí bydliska si vymeral okruh.
„Tých 6,5 km nie je veľa, ale problém je, že počas tých 48 hodín prakticky nespíš. Lebo keď dobehneš, osprchuješ sa, naješ sa, ideš si ľahnúť, ale v tele ti ešte hodinu pulzuje adrenalín a už čoskoro sa blíži ďalšie kolo. Takže som nespal, iba oddychoval. Psychicky som bol úplne rozbitý,“ priznáva Jaro, ktorý v minulosti 17 rokov boxoval.
Podmienky sa menili, v utorok dosť fúkalo, neskôr bolo príjemne, ale v noci mrzlo. „Striedal som tri súpravy bežeckého oblečenia. Dobehol som v priemernom tempe 6:30 min na kilometer, čo je fajn. Ak by som si mal však vybrať, či si to o mesiac zopakujem, tak radšej by som šiel na Nízkotatranskú stíhačku s prevýšením 6000 metrov, cha-cha. Zničiť sa fyzicky je prijateľnejšie než mentálne. Bežnému človeku by som túto výzvu určite neodporúčal,“ vysvetľuje Jaro Bytel.
Ako podnikateľ má aktuálne svoje štyri prevádzky zavreté (medzi nimi fitnescentrum a wellness). „Sú dve možnosti, čo robiť v takejto situácii. Buď sa zbláznite, alebo beháte. Ja som si vybral to druhé, teraz si dávam okolo sto kilometrov za týždeň,“ zakončil chlapík, pred ktorým treba dať klobúk dolu.
