Masová bitka, krvavý Šatan, historické invázie. Najpamätnejšie zápasy Nitry so Slovanom

Medzi hradom a Zoborom vždy zastane svet, ak príde Slovan. Najväčší, najslávnejší a najbohatší slovenský klub v Nitre vždy rozpútal šou i riadny hurhaj, keď rodičia deťom zapchávali uši, ale hlavne zimák dunel ako na rockovom koncerte. V Pribinových uličkách sa hokej stal náboženstvom a bitky s Bratislavou jeho najväčšími omšami.

Nech je hitparáda top štyroch zápasov Nitry so Slovanom v 21. storočí – aj s nenahraditeľnými autentickými spomienkami a fotkami, ktoré nikde nevygooglite – vašim predkrmom pred blížiacim sa štvrťfinále play-off.

Hromadná bitka

30. 12. 2003, 36. kolo: Nitra (8.) – Slovan (2.) 0:6

Kto má ruky a nohy, bije sa! Svietila 53. minúta a už 5:0 pre Slovan, ale 4 208 divákov v Nitra Aréne sa nechcelo nudiť, a tak sa klzisko zmenilo na akési býčie zápasy s hlavnými toreadormi Kmečom či Heclom – rozdalo sa 153 trestných minút!

„Čiaroví rozhodcovia nevedeli, kam skôr skočiť, ohromne mi pomohli kapitáni, keď som si zaznačoval, kto sa bil. V Nitre sa hráči vždy chceli poďakovať perfektnému publiku, tu aj dostať von frustráciu z výsledku,“ povedal nám vtedajší hlavný arbiter Jaroslav Marušin.

Podobnú hromadnú mastenicu za 24 rokov rozhodcovskej kariéry v extralige nikdy nezažil.

„Na ľad naskákalo viac hráčov než len tie dve päťky. Vzniklo to v stredovom kruhu, ale už si nepamätám, čo bolo spúšťačom Bolo tam viac dvojičiek, od nás okrem mňa Majeský, od nich najmä Hecl. Po zápase sme ale už boli kamaráti, málokedy tieto veci prerástli do súkromia. Je historicky zakorenené, že na Slovan sa odnepamäti vedia všetci vydať ešte viac,“ rozprával Andrej Kmeč.

Nitra - Slovan 0:6, 30. 12. 2003 (foto: archív MY) (5 fotografií)

„Majeský vtedy riadne upratal Školiaka,“ pamätal si Garip Saliji.

Radoslav Hecl to má všetko pred očami aj po vyše 17 rokoch.

„Dnes by som to už riešil inak,“ povedal majster sveta z Göteborgu.

„Obranca Nitry hrubo a nevyberavo napadol Maťa Hujsu, jedného z našich subtílnych hráčov, po zakončení. Chcel som ho brániť, no nechal som sa vyprovokovať a uniesť. Na ľad poskákali domáci, pravdaže, potom aj slovanisti a bitka sa stala nekontrolovateľná. Mne ktosi priľahol koleno, poškodil mi už tak natrhnutý krížny väz a pol roka som nehral. Možno aj Andrej Kmeč. Toho si, mimochodom, veľmi vážim – odviedol kus roboty v Nitre aj podo mnou v Topoľčanoch, keď som bol generálny manažér,“ prezrádzal dlhoročný slovanista, ktorý sa mihol aj pod Zoborom.

„Tvrdosť a bitky patria k hokeju, ale toto bolo prehnané a úplne zbytočné,“ vedel tréner favorita Ľubomír Pokovič.

Corgoni zrejme stoj čo stoj museli vypustiť paru, veď dva dni predtým ich Zvolen vypráskal 1:12 a kouč Rudolf Uličný hovoril aj o pokutách.

Tie znepriateleným klubom – 20-tisíc korún pre Nitru i Slovan – naparil Pro-hokej.

„Bol som osobne na stretnutí v Nitre, navyše sme si viackrát prezreli aj videozáznam zo spomínaného extempore, ktoré výrazne prekročilo svojou intenzitou a množstvom zapojených aktérov do bitky únosnú mieru. Preto sme zvolili pokutu vo vyššej hodnote sadzobníka,“ vysvetľoval pre SITA šéf disciplinárky Vladimír Paštinský.

Fantázia v priamom prenose

5. 2. 2005, 47. kolo: Nitra (5.) – Slovan (1.) 5:1

Famózna nitrianska atmosféra bola dovtedy iba Kolumbovou ženou – nevidenou, nepočutou, iba čítanou z diskusií – ale po prvom živom prenose v čase najväčšieho tunajšieho „boomu“ už o rachote pod Zoborom hovorilo celé Slovensko.

Aj o nakladačke 5:1 budúcemu majstrovi (prvej výhre nad Slovanom po siedmich prehrách v rade), vo „výlukovej“ sezóne 2004/05 drviaceho extraligu s Višňovským a Šatanom, ktorého ospevovaný útok s Kapušom a Bartekom si proti Fikrtovi v bráne ani nepípol.

„Miro Štefanka vyhral buly, Vozdecký zavesil z kruhu a dal prvý gól, piaty zas z brejku Čacho, za Slovan skóroval v presilovke Kuľha, Nitra bola jednoznačne lepšia a pískal Beniač,“ zaskvel sa počítačovou pamäťou hokejový novinár Pavol Rajtar (35).

„Celý zápas som mal nahratý na VHS-ke. Bol som 20-ročný maturant, na hokej vzal troch spolužiakov, ktorí na Nitre nikdy neboli, a tí ani hodinu po zápase nechápali, čo videli... V Nitre bola v sezóne 2004/05 najlepšia atmosféra v histórii. V novembri tu hral Trenčín s Gáboríkom a Demitrom a už hodinu a pol pred zápasom, keď ‚Dodo‘ Račko ešte s loptou schádzal zo suchej rozcvičky, bolo jediné voľné miesto na státie za bránou v druhom rade za zábradlím,“ pridal Rajtar.

Hukot v Nitre bol dopingom pre domácich, ale legendy súperov nešetril, neraz i za hranicou mravnosti – legendy Bondra (krosčekoval Petrinu) a Šatan (filmoval) schytali urážky i piskot.

Nitra - Slovan 5:1, 5. 2. 2005 (foto: archív MY) (4 fotografie)

Februárovú hokejovú šou pred 16 rokmi klincovala šarvátka Garip Saliji – Roman Stantien.

„Mal som ťažké nohy, nič som nehral, tak som sa chcel aspoň pobiť – ‚Bobo‘ tuším tvrdo dohral ‚Kikina‘ Mihálika a šlo sa na vec. Stantien ma pretlačil, noha ostala pod telom, vyvrtol som si členok a play-off musel hrať s výronom na injekciách,“ smeje sa Garip Saliji, ktorý bol slávny proti Slovanu aj v októbri 2003 – pred vypredaným zimákom dal Rybárovi na 3:1 a deti ho na tréningoch napodobňovali.

„Mal som rád vypäté zápasy v Nitre, v ktorých pracujú emócie. Ani neviem, prečo bitka vznikla, ale s Garipom sme si to hneď po zápase vysvetlili a dodnes sme kamaráti. Vždy to bol normálny chlap, ku všetkému sa postavil čelom. Aj ja som vedel rozdať a prijať, ale takisto som nikdy nebol zákerný,“ rozprával Roman Stantien.

Čuduj sa svete, výtržníci z februára 2005 sa v sezóne 2010/11 stretli v Nitre ako hráč a asistent trénera.

„Prehodili sme to asi dvoma vetami a mali výborný vzťah,“ mávol rukou Saliji.

„Zasmiali sme sa na tom,“ pritakal Stantien.

Nitre tlieskali aj slovanisti

16. 10. 2005, 16. kolo: Slovan (3.) – Nitra (1.) 1:4

Áno, v novembri 2019 to bol monumentálny výjazd Nitry, Bratislavčania hovorili, že viac fanúšikov hostí na Slovane sedem rokov nebolo, ale pretočme si hodinky do októbra 2005.

Corgoni ešte s bizónom v logu cválali za prvou medailou v dejinách, hriali sa na čele extraligy (tam aj ostali na konci základnej časti) a 14-zápasovú sériu bez prehry korunovali vyplienením chrámu slovenského hokeja, vtedy poslednej adresy extraligovej mapy, kde dosiaľ nevyhrali za vlády šéfa Jána Plandoru.

Ručička sa napokon zastavila na 1:4, nebyť Rybára v bráne, po ľade lietajúci Chrenko by trafil hetrik a Nitra by Slovanu naúčtovala originálnu hanbu.

„Gladiátori slovenských arén!“ hlásala titulka MY Nitrianskych novín s trénerom Stavjaňom v brnení, lebo bol iba október a jeho družina už s prehľadom dobyla Zvolen, Košice aj Bratislavu.

„Pred zápasom som prišiel po ženu domov, ale na kopčeku pred garážou zabudol zabrzdiť auto, a tak mi zvalilo bránu a spustilo sa dole ulicou do kríkov... Našťastie sa nič nestalo,“ už sa iba smial vtedajší šéf klubu Ján Plandora.

„Zápas mi to vynahradil, také víťazstvo chutilo! Nechodil som všade von, ale Bratislavu som si nikdy nenechal ujsť. So Slovanom to vždy bola rivalita, funkcionárska aj klubová, vždy nás mali za niečo menej. Bola to krásna bronzová sezóna, ktorej základ sme položili v predošlej, keď bola výluka v NHL,“ hovoril Plandora.

Slovan - Nitra 1:4, 16. 10. 2005 (TASR) (3 fotografie)

Vtedy dvojbodový Čech Albín Podstavek si pamätal presne: „Vždy sme do Bratislavy chodili s malou dušičkou. Na Slovane bol na nás rozhodca často prísny, ale tento zápas bol férový. Vyhralo sa a doma nás pri zimáku čakali fanúšikovia.“

„Prišlo s nami strašne veľa ľudí, asi päťsto, totálne prekričali zbytok ešte starého Dzurillovho štadióna. Od prvej minúty to bola jedna báseň! Všetko nám vychádzalo, hrali sme perfektne. Tuším aj domáci tréner po zápase povedal, že sme vyhrali zaslúžene. Presne si pamätám náš tretí gól – nahral som Chrenkovi, pred bránou stál Samir Saliji a Tomáš krásne trafil pravú šibenicu, nacvičený signál. Moje najkrajšie hokejové časy,“ vravel zápasový rekordér (347) medzi nitrianskymi cudzincami.

Mimochodom, Nitra v októbri 2005 dobyla Bratislavu tak elegantne, že jej tlieskali aj kovaní slovanisti.

Bača zmastil Šatana

2. 12. 2011, 26. kolo: Slovan (2.) – Nitra (10.) 4:3

Bola to titulková kauza, haló, highlight sezóny, vraj nevyberavá drzosť a trefa pod brnenie nedotknuteľného, legendy legiend.

Miroslav Šatan sa na staré kolená vrátil hviezdiť na Slovensko a než Nitra jeho šampiónsky Slovan dvoma výhrami 5:3 vyprevadila do KHL, najlepšieho strelca reprezentácie skrvavil neznámy ucháň z Liptova. Dokonca dvakrát, v októbri aj decembri 2011!

„Šatanovi to nešlo do hlavy. Ani v NHL to nezažil. Ťažko to rozdýchaval. Hoci Slovan nepovažuje Nitru za najväčšieho rivala, na Baču sa poriadne bučalo. Hovorí sa, že každá sláva trvá 15 minút, ale na toto ľudia nikdy nezabudli,“ povedal nám hokejový novinár Michal Runák, ktorý chodí na Slovan od roku 1983.

Aktuálny prezident SZĽH sa pre SME sťažoval, že bol bitý bez prilby na ľade a poukázal na „krčmové a chrapúnske praktiky“.

„Na Slovensko som sa neprišiel biť, tu čo som zažil za tri mesiace, to som v NHL nezažil za celú kariéru. Sám si kladiem otázku, či je to jeho vlastná iniciatíva a chce si si zvýšiť svoje hokejové renomé. V živote som sa biť nemusel, ja nie som bitkár, ak to Bača ešte nepochopil, treba mu to asi povedať. V našom tíme je dostatok chlapov, ktorí by mu vyhoveli,“ soptil Miroslav Šatan pre hokejportal.net o vzruchu z prvej tretiny.

O bitke Baču so Šatanom rozprávalo celé Slovensko. (zdroj: SITA)

Sám Martin Bača by sa dnes zachoval rovnako. „Stojím si za tým, že Šatan vyprovokoval obe bitky,“ hovoril vlani vo veľkom rozhovore pre MY Nitrianske noviny.

„Prvá bitka? Pri našom brankárovi ma strčil, padol som na zem a tam mi dal krosček. To by sa nemalo robiť, naštvalo ma to. Keď som sa postavil, začala mela. Boli tam údery a o plexisklo si rozťal nos. A druhá bitka? Miro dostal nahrávku, išiel som ho trafiť. Dal si pozor, zdvihol ruky nad hlavu. Zrazili sme sa a padol som na zem. On sa otočil, zabrzdil a keď som ležal na zemi, udrel ma do tváre. Vznikla strkanica, v ktorej sme si rozbili tváre,“ vysvetľoval Bača.

Mastenica z decembra 2011 mala pokračovať aj v útrobách Arény Ondreja Nepelu, tvrďas Nitry by vraj aj na detektore lži potvrdil, že v šatni sa mu vyhrážali traja SBS-kári a hráč Slovana, podal aj trestné oznámenie, ale to sa nikdy nikam nepohlo.

A tak si Martin Bača, dnes už programátor v Prahe, so sebou nesie ťažký kríž: „Vždy, keď stretnem niekoho nového, hneď mi nadhodí, či som ten, kto zbil Šatana.“

Tento článok vznikol vďaka špeciálnej prílohe o hokejovom play-off, ktorú MY Nitrianske noviny vytlačili vďaka partnerom AQUAFLOT, STK A EK Žirany, FINVIA, PIZZA GOLIANOVO, TITRANS, DEXIS, ŠTEFAN NAGY RE/MAX FAMILY, ZIMKLIMA, BENFI.