Viete o tom, že ďalší športovec z Nitry má reálnu šancu predstaviť na tohtoročných olympijských hrách? A nie je to Matej Tóth, Mária Katerinka Czaková ani Marcel Lomnický.
Michal Morvay je najmladší z trojice bratov, vyrastal v rodinnom dome na Chrenovej. Odmala športoval, najskôr naháňal loptu v drese FC Nitra. „Tam som bol asi do 11 rokov. Keďže som nešiel do športovej futbalovej triedy, musel som prestúpiť na ČFK. Popri futbale som chodil do atletickej triedy. Vo futbale sa mi veľmi darilo, vyhrali sme druhú ligu žiakov a postúpili do prvej,“ rozhovoril sa dnes 24-ročný blonďák. V spomínanej sezóne sa stal dokonca najlepším strelcom celej súťaže a dostal ponuku na prestup do zahraničia. „Raz sme hrali nejaký zápas vonku a agent mi ponúkol skúšku v Anglicku. Ale bol som príliš mladý, nevedel som jazyk a s rodičmi sme to vôbec neriešili,“ prezrádza Michal.
Od futbalu k chôdzi
V tom čase už mal na svojom konte pár chodeckých pretekov na školskej úrovni, bez akéhokoľvek tréningu. Vďaka zhode okolností získal aj bronz z M-SR dorastencov v chôdzi.
„Vtedy som dostal kontakt na trénera chôdze Mateja Spišiaka, ozval som sa mu a začali sme spolu pracovať. Vo futbale už som ďalej nevidel zmysel. Po trištvrte roku tréningov som zašiel limit na MS do 17 rokov a v Donecku som zo 48 účastníkov skončil na 16. mieste. Vtedy som si povedal, že toto môže byť pre mňa cesta, nová etapa života. Odvtedy som začal chôdzu brať vážnejšie,“ pokračuje mladý Nitran.
V jeho novom smerovaní ho podporila aj prítomnosť Mateja Tótha, takisto Nitrana. Už vtedy patril do svetovej špičky, ale najväčšie úspechy ho ešte len čakali. On, mladý zajac, mohol trénovať vedľa skvelého borca.
Začal snívať sen
„Zrazu som sa dostal na sústredenia do Talianska, chodil som na preteky po Európe. Počas štúdiu na obchodnej akadémii mi skvele vychádzali v ústrety, za čo im veľmi ďakujem. Veľa som vymeškal, ale všetko som musel dobehnúť. Ako šiel čas, stále viac som bol presvedčený, že chôdza je to, čo chcem robiť v budúcnosti, a začal som snívať o olympiáde,“ netají Mišo. Vždy bol veľmi ambiciózny.
V ďalších rokoch sa pravidelne nominoval na najväčšie mládežnícke podujatia, ME či MS, ale obvykle končil v polovici štartového poľa.
„Vtedy som trochu začal pochybovať, čo bude ďalej, keďže sa blížila mužská kategória. Ale vedel som, že mám najlepšieho trénera na svete, o čom svedčia jeho výsledky s Matejom Tóthom. Začal som sa viac vzdelávať a pracovať na nastavení hlavy. V roku 2018 som si vyskúšal prvýkrát 50-tku. Zašiel som ju za 4:03 h, čo mi dalo impulz do ďalšej práce.“ A tak sa v 22 rokoch preorientoval na „maratónsku“ disciplínu.
Z pretekov do sanitky
Prišiel rok 2019, Morvay odmakal špičkovú zimnú prípravu a čakalo sa, ako zájde na Dudinskej päťdesiatke. „Od 42. km som bol akoby v bezvedomí. Síce som prišiel do cieľa, a to v čase takmer 4:10 h, ale prebral som sa až v sanitke, kde mi namerali tlak 60 na 30… Takže asi na hodinu z môjho života si vôbec nespomínam…“ opisuje tmavý moment z kariéry.
Následne sa však dal dokopy a pri pohľade na svetový chodecký rebríček zistil, že nie je ďaleko od olympiády. „To bol nový impulz pred rokom 2020. Mal som chuť ďalej pracovať a všetko išlo podľa plánu. Lenže prišiel „korona rok“ a po super príprave a vo veľkej forme sa všetko pokazilo… Každý týždeň sa rušili preteky, na ktoré som sa 5 mesiacov pripravoval,“ vracia sa k minulému roku, ktorý poznačil športovcov zo všetkých odvetví.
Po ďalšej tréningovej zaberačke sa malo ísť v decembri na 50-tku do talianskej Ostie, ale ani z toho nič nebolo. Hľadali sa možnosti, no nakoniec bol Michal rád aspoň za to, že SAZ v decembri zorganizoval M-SR na dráhe v Trnave, a to na 50 km. Nevedel si ani predstaviť, že má ísť 125 kôl na štadióne… Napriek zime a extrémnemu vetru si urobil nový osobák 4:00:54, čo ho veľmi potešilo. A pomohlo mu v predolympijskom svetovom rebríčku.
Musel pod nôž
Rok 2021 sa však preňho začal zle. Počas sústredenia v španielskej Sierra Nevade prišiel zdravotný problém. „Začalo ma rezať v kolene, nemohol som bez bolesti spraviť ani jeden krok. Po návrate sme zistili, že mám roztrhnutú chrupavku okrem iného a je nutná operácia. Absolvoval som ju u MUDr. Hajmássyho a už po týždni som šiel na sústredenie. Bol to risk, ale správne nastavená hlava, postupný tréning a cvičenia pomohli, aby sa koleno správne a rýchlo hojilo,“ prezrádza Michal.
Päť týždňov po operácii si v Dudinciach zašiel nový osobný rekord 3:57:59 a opäť si viac pootvoril dvere na olympiádu. „Poslednú desiatku som si fakt užíval, vôbec som nevnímal únavu, nemal som žiadnu krízu,“ teší sa z výkonu, ktorý nečakal. Znamenal to preňho tretí mužský titul z M-SR (2019, 2020, 2021).
Michal Morvay je členom klubu Dukla Banská Bystrica a má za sebou tri roky štúdia na Univerzite M. Bela. Má bakalársky titul, študoval učiteľstvo telesnej výchovy a trénerstvo atletiky. Už druhý rok však má štúdium prerušené. Dôvod: aby sa mohol poriadne pripraviť na olympiádu.
Hľadá si sponzorov
Snaží sa správať ako profesionál, trénuje dvakrát, niekedy trikrát denne, každý deň musí absolvovať regeneráciu a cvičenia. Za rok nachodí 6400 kilometrov. Veľký dôraz dáva aj na stravu, veľa sa vzdeláva. Od januára 2021 je zamestnaný v športovom stredisku Dukla na pol úväzku. Aj v predošlom rokoch dostával finančnú podporu, ale nie veľkú. „To, čo dostanem, sa rýchlo minie späť na šport. Sústredenia, doplnky stravy, a tak ďalej. Preto som si začal sám zháňať sponzorov a vytvoril som projekt Na ceste do Tokia. Som vďačný nitrianskej reštaurácii, pretože mám skvelé jedlo, aké potrebujem, vždy načas doma,“ hovorí mladý Nitran. Pomáhajú mu aj kamaráti a rodina, oporou mu je priateľka z Trnavy. Bez nich by to finančne neutiahol.
Michal Morvay tak stále sníva svoj olympijský sen. V aktuálnom rankingu je na 49. mieste vo svete, pričom do Sappora (tam budú chodecké preteky pod piatimi kruhmi) sa dostane 60 najlepších.
Päťdesiatka na OH bude poslednými pretekmi na tejto trati. Vedenie svetovej atletiky potom skráti chodecký maratón na 35 km.
Keď hrával futbal, tešili ho strelené góly. Obdivoval Cristiana Ronalda, jeho profesionalita ho inšpiruje dodnes. Čo je pekné na chôdzi? - pýtame sa. „Je to individuálny šport, musím urobiť maximum a je to krásne, keď to ide, no aj keď sa nedarí, nesiem si to na svojich pleciach. Mám však okolo seba skvelý tím. Úspešný tréner, fyzioterapeut, lekár a tréningoví parťáci ako Matej Tóth, ale aj celá tréningová skupina Mateja Spišiaka. Najkrajšia je tá radosť z víťazstva, ale aj keď v dobrom čase prídete do cieľa. Preto robím šport, ktorý milujem a pretekám so srdcom. Je to oveľa krajší pocit, ako keď strelíte gól,“ zakončil Michal Morvay.
Meditácia a pozitívne myslenie
Pred pár mesiacmi začal Morvay spolupracovať s Andym Winsonom, motivátorom a mentálnym koučom.
„S Andym pracujeme na správnom nastavení hlavy, sú to metódy, ktoré mi zlepšujú výkon, ale aj bežný život. Teším sa z maličkostí, som pozitívne nastavený a pokorný, veľmi rád meditujem. Naučil som sa užívať si tréningy aj pri 180-200 km za týždeň.
Okrem iného nastavujeme spánok, napríklad zaspávam bez mobilu či TV a vstávam na klasický budík. Po prebudení meditujem, nasleduje hygiena, raňajky, vypijem asi liter vody a až potom chytím do ruky mobil. Spolupráca funguje a som za to vďačný,“ pochvaľuje si Michal.
Spišiak: Našiel správnu cestu
Čo hovorí na adresu svojho zverenca tréner Matej Spišiak?
„Mišo prišiel ku mne ako starší žiak a upútal ma tým, že bol od začiatku veľmi súťaživý, ale aj fyzicky zdatný na svoj vek.
Mal som dobré tušenie, že pokiaľ vydrží a bude na sebe tvrdo robiť, môže to neskôr dotiahnuť ďaleko, a to sa mi aj potvrdilo.
Prešli sme si aj ťažšími obdobiami, čo je úplne normálne, každý prechádza nejakým vývojom. Aj on sa potreboval stabilizovať a nájsť správnu cestu.
Posledné dva roky na sebe naozaj veľmi tvrdo pracuje a výsledky sa dostavujú. Mám z neho radosť a naozaj pred tými desiatimi rokmi som ani netušil, že raz bude reálne bojovať o olympiádu.
Bola by to veľká vec a prajem mu to."
